V poslednej správe sme sa venovali príprave izbových rastlín na novú sezónu. Jeden aspek prípravy predstavuje aplikovanie rezu, ktorý sa prevádza u rastlín, ako sú Bugénvilea, Abutilon, Brugmansia, Tyčinkovec (Callistemon), Kamélia, Chryzantéma margarétková, Dipladenia, Fuchsia, Ibištek (Hibiscus), Lantana, Mandevila, Oleander, Pachystachys, muškáty (Pelargonium peltatum, P. zonale), enciánový stromček (Solanum rantonetti), tibuchína (Tibouchina urvilleana). U väčšiny rezom podporujeme rozvoj nových výhonov. Ako je to však u prvej spomínanej bugénviley? Mimochodom, ak ste ju ešte nezrezali, je najvyšší čas... Ako na to? Najprv si zopakujme najdôležitejšie informácie o nej a jej pestovaní.

Bugénvilea (Bougainvillea) je bujne rastúca tropická liana, ktorá pochádza z oblastí Brazílie. Rastie však aj na území Argentíny a Peru či v iných prímorských oblastiach, napríklad v Grécku. Aj preto sa stala akýmsi synonymom pre dovolenku, dovolenkový raj. Všeobecne dorastá až do 5 metrov. V našich zemepisných šírkach ju však pestujeme ako izbovú rastlinu malých až stredných rozmerov (dorastá len do 1 až 2 metrov), ktorej prospieva v letnom období umiestnenie vonku v záhrade. Cez zimu, keďže nie je mrazuvzdorná, ju zase prenášame do chladných ale bezmrazých priestorov s teplotou 5 až 10 stupňov Celzia. Aj keď počas zimných mesiacov zhadzuje listy, priestory by nemali byť celkom tmavé. Rovnako urobíte pre bugénvileu prospešnú vec, keď ju počas zimy nebudete zalievať až do obdobia, keď začne opäť rašiť mladé lístky. To je aj čas, keď, ak je to nevyhnutné, bugénvileu upravujeme rezom.

Bugénvilea nemá kvety len cyklámenovej farby...

Zrezávanie jednak podporuje rast a kvitnutie a jednak v prípade bugénviley upravujeme ním aj kríčkovitý vzrast samotnej rastliny, upravujeme jej prerastenosť. Zrezávanie sa však nesmie prehnať. Výhonky treba zrezávať s citom, inak takto prídete o to najkrajšie a najcennejšie - o kvety. Rastlina je totiž schopná zakvitnúť len na výhonoch, ktoré vyrástli a dozreli v minulom roku. Sú na pohľad hrubšie a drevnatejšie.

Ak už máme rezať, tak len zaštipneme mladé a mäkké výhonky. Rez sa robí tesne po zime, vo februári - marci. Vtedy všetky bočné výhonky skáťte na 5-7 centimetrov od hlavného konára. Nechajte len tie, ktoré sa stanú budúcimi nosnými konármi. Tenké, vytiahnuté a križujúce sa s inými výhonmi môžete odstrihnúť úplne. Režte zásadne za listom či púčikom a rez musí byť čistý, v žiadnom prípade nie roztrapkaný.

Keďže bugénviley rastú krovito, veľmi dobre sa dajú strihom aj formovať, a to do rôznych tvarov: do tvaru pyramídy, špirály, vytvarovať sa dá aj do tvaru stromčeka s holým kmienkom. V takomto prípade by sme mali mať na pamäti potrebu opory v podobe rebríčka, oblúka, mriežky alebo v prípade stromčeka s kmienkom, stačí bambusová palička.

Ak si rezom nie ste istí, ďalším spôsobom, ako rastlinu zahustiť, je omotávanie výhonov okolo tých starších. Vyrastené výhony môžete aj opatrne (tak aby sa nezlomili) poprestrkovať pomedzi mriežku, prípadne po jej obvode. Dlhé, polodrevnaté výhony môžete rovnako viesť aj po oblúkovej konštrukcii, kde rastúce bočné výhonky vyväzujte k priečkam priebežne. Ak konce výhonkov oblúk či inú oporu prerastajú, výhonky jednoducho skráťte. Dávajte si však pri akejkoľvek manipulácii s rastlinami pozor, výhony sú tŕnisté, najmä tie staršie. Na koniec hádam dodáme, že čím sú bugénviley staršie, tým lepšie znesú rez.

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!

 

 

Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved