Výlet do Botanickej záhrady UK v Bratislave

Jedného pekného, slnečného dňa sme si urobili vychádzku do botanickej záhrady v Bratislave. Aj keď mierne pofukovalo, nekazilo nám to radosť z tej záplavy farieb, ktorá nás tam čakala. Rozhodli sme sa navštíviť tieto miesta nielen preto, že máme kvety a rastliny rada, ale aj z dôvodu, aby sme vám krásu flóry mohli ešte viac priblížiť.

A vlastne sme si tak trochu aj zaspomínali na staré dobré študentské časy, keď sme boli v botanickej záhrade na dvojtýždennej praxi. Uznáte ale iste aj sami, že v takom prostredí je radosť pracovať... A tak sme sa naraz, so spomínaním na minulosť a obdivovaním ruží, mohli kochať aj pohľadom na celý areál, ktorý priam rozkvital. Či už to boli rôzne letničky (netýkavky, aksamietnice, či begónky...), trvalky (Echinacea, Liatris) či trvalkové záhony, hortenzie alebo stromy (Albízia).

Na ploche botanickej záhrady sme mohli vidieť aj skupinové výsadby: mramorovú skalku, rašelinisko, skalky obrastajúce pieskovcové skaly alebo tzv. topiary (pestovanie rastlín, väčšinou drevín, pozostávajúce zo zostrihávania vetiev do určitého tvaru).

V blízkosti skleníka rástla aj drevina zvaná Wollemia nobilis, ktorá bola nájdená iba v roku 1994 v dažďovej rokline istým Davidom Noblem, správcom národnom parku Wollemi, západne od Sydney v Austrálii. Lokalita nálezu tejto živej „fosílie“ je utajovaná. O výnimočnosti tejto rastliny svedčí aj 200miliónov rokov stará čeľaď Araucariaceae (Araukáriovité), kde sa táto vzácna drevina zaraďuje a kde patrí aj známa izbová drevina araukária. Nás však aj tak najviac zaujímali skleníky. Preto naše kroky smerovali najprv tam.

Už vchod do kráľovstva tropických rastlín bol z jednej strany, pri budove, orámovaný mobilnou zeleňou a kvitnúcimi oleandrami, z druhej strany fuksiami, granátovníkmi či olovníkmi a ostatnými druhmi rastlín.

Pri vstupe vo vnútri po pravej strane sa majestátne týčili rôzne druhy fikusov, pod ktorými rástli ako podrast nefrolepky či difenbachie. Vľavo, v prvej časti skleníka, hneď oproti dverám, vyrastá rastlina zvaná Crescentia cujete, alebo slovensky fľaškovník, stromová kalabasa. Na kmeni viselo aj zopár plodov vajcovitého tvaru. Sú to stromy, rastúce na karibských ostrovoch, Strednej a Latinskej Amerike. Vedeli ste, že vo svojej domovine majú tieto plody široké praktické použitie? Dreň mladých plodov sa nakladá do octu, semená domorodci konzumujú pražené. Surový obsah sa neodporúča konzumovať - spôsobuje totiž otravu. Tvrdé škrupiny z plodov sa využívajú ako nádoby, alebo - pre muzikálne založené osoby - slúžia ako telo hudobného nástroja... Fľaškovník má aj medicínske (alebo skôr homeopatické) využitie: odvar z pomletých listov sa používa pri bolestiach hlavy.

V tej istej časti skleníka nájdete aj Caricu papayu. Už názov napovedá, že hovoríme o papajach. Pôvodom je však táto drevina z tropickej oblasti Ameriky. Medzi ostatným porastom tejto časti nájdete aj strelície (bohužiaľ, v čase našej návštevy nekvitli), bougainvilley, banánovníky, ananás, pachystachys, krásne čínske ruže...

V zadnej časti skleníka je malé jazierko. Tesne nad hladinou vyrastá a obopína ho fikus plazivý, brečtan, nefrolepka, či adiant a nad ním to celé ešte oramúva lístie bambusov. Po bočných stranách vyrastajú obrovské, hlboko strihané listy monstery. Ani dno jazierka nie je nezaujímavé... Keď sa naň lepšie pozriete, všimnete si veľké množstvo mincí, ktoré prezrádza práve ich jagot.

V ďalšom, užšom, skleníku nájdete flóru, ktorej domovinou je Austrália. Z drevín tu nájdete napríklad banksiu (ktorej kvetenstvá sú veľmi cenené a sú tiež používané v aranžérstve) alebo tyčinkovec (črepníková rastlina, ktorá je bežne k dostaniu v letných mesiacoch.)

Ak na vás nezapôsobila časť skleníka, kde ste mohli obdivovať už spomínanú papáju či fľaškovník, tak táto nasledujúca časť to určite napraví... Jej dominantou je totiž veľký bazén, na hladine ktorého plávajú listy a v čase mojej návštevy botanickej záhrady sa z nej vynárali a rozkvitali aj kvety lekna. Takmer ponad celý bazén visia ako hustý závoj z konárov upevnených o konštrukciu skleníka viaceré druhy tillandsií. Aj výhony passiflory a brečtanu si razia cestu v tomto „pralese“. Celú atmosféru dotvárajú listy nefrolepiek, slezinníka, alokázie, krídelníc, hrebeňoviek a iných teplo a vlhkomilných rastlín.

Pri stenách skleníka naďabíte aj na viaceré druhy dracén, kalátey a filodendrony, ale aj na celkom neznámy Eucharys (srdcovec), cibulovinu ktorá kvetom trochu pripomína narcis, len kvety srdcovca sú biele. Celkom milo nás prekvapilo, že takúto doslova raritu pestuje v domácnosti jedna pani z Topoľčian, ktorá sa tiež zúčastnila aj súťaže o najkrajší doma pestovaný kvet.

Oproti vchodu do ďalšej časti skleníka vás upúta svojou veľkosťou aj sfarbením listov veľký krotónovec. Tu sú po stranách umiestnené aj veľké akváriá, ponad ktorými sa rozrastá a obrastá stenu fikus plazivý. Táto časť je jediná s vysokým stropom, takže tu nájdete naozaj veľké rastliny, akými sú napr. aj nolina, vedľa nej araukária, palmy ako datľovník, kencia, karyota, prútovnica, ale aj rôzne podrastové druhy rastlín.

Kým vojdete do najkrajnejšej časti skleníka, do "kráľovstva" kaktusov a sukulentov, v prechode môžete zhliadnuť aj jatrofu (ktorá už, bohužiaľ, nekvitla. Inak vytvára súkvetia pozostávajúce z drobných šarlátovo červených kvietkov), opunciu, sansevieriu, alebo z druhej strany hrubáň, agávu aj aloy a veľký príštec.

V kráľovstve kaktusov jednoznačne dominovali rôzne druhy príštcov, veľké rebrovce alebo ľudovo nazývané „svokrine stoličky“, hlavovce ale aj menšie druhy kaktusov aj sukulentov: mamilárie, fakľovce, tučnolisty a malé príštce (ohnivé – príštcov je viac druhov, mimochodom, aj „vianočná ruža“ patrí do toho istého rodu Euphorbia).

Nuž, spomenuli sme veľa rôznych druhov drevín ale aj tropických rastlín, z ktorých niektoré sú určite súčasťou aj Vašich domovov. Verte však, že je to len malá časť z toho úžasného množstva rastlinstva, na ktorom môžete aj v týchto dňoch práve v Botanickej záhrade v Bratislave nechať doslova svoje oči popásť...

Ďakujeme pánovi riaditeľovi RNDr. J. Bellovi, že nám umožnil sprostredkovať túto krásu aj Vám.

Fotografie z Botanickej záhrady si môžete pozrieť TU.

< predchádzajúci		nasledujúci >