Euphorbia pulcherrima - jej pôvod a pestovanie (AKTUALIZOVANÉ)

K Vianociam okrem vianočného stromčeka, kolied, cukroviniek a pod., neodmysliteľne patrí aj kvet „vianočná hviezda“. Je to asi najpopulárnejšia vianočná rastlina, po vianočnom kaktuse (Schlumbergera), alebo Plavúnke (Selaginella).

Jej botanický názov znie: Euphorbia pulcherrima, čiže Prýštec najkrajší. A je to naozaj pravda, ide o najkrajší druh z rodu Euphorbia. Zaraďuje sa do čeľade Euphorbiaceae (Mliečnikovité). Tento rod zahŕňa takmer 1000 rôznych druhov rastlín, ktoré sa nielen vzhľadovo líšia, ale nájdete medzi nimi letničky, trvalky, kríky a dokonca aj kaktusovité druhy (je ich viacej: (E. milli, E. trigona, E. obesa, E. decidua, E. woodii, E. lactea, E. tirucali, E. leuconeura atď.). Napriek tomu majú všetky Euphorbie niečo spoločné. A síce šťavu - latex, ktorý po poškodení stonky alebo odlomení, či nalomení listu vyteká z rastliny a je jedovatý.

Euphorbia pulcherrima, čiže poinsettia či vianočná hviezda má domovinu v Mexiku, kde bola objavená v roku 1834. V prirodzenom prostredí má vzrast kríka, dorastá do výšky 5 metrov. Pôvodné druhy bolo dosť obtiažne pestovať v suchých miestnostiach. Preto sa zahradníci začali zaoberať šľachtením odolnejších odrôd, ktoré by vydržali striedmejšie podmienky. Ďalším šľachtením vznikali nové a nové variety s najrozmanitejším farebným odtieňom (ako môžete vidieť TU ).

Keď si kúpite vianočnú hviezdu, rásť vám už na vianoce vlastne nebude. Slúži už len ako dekorácia vianočného stola. Niektorí ľudia ju považujú za „rastlinu na spotrebu“, t.j. poslúži, keď je to potrebné a potom rastlinu vyhodia. Pripravujú sa však o možnosť dopestovať si ešte väčšiu rastlinu, ktorá bude krášliť vianočný stôl aj o rok neskôr. Kto by sa nechcel potešiť o rok vlastným výpestkom? Ako na to?

Obdobie kvitnutia je koniec jesene až zima. V tomto období je najlepšie umiestniť rastliny na svetlé miesto, v zime znesú aj priame slnečné žiarenie (v zime je nízka intenzita svetla). Samozrejme, v ostatnom období roku je nutné rastlinu chrániť pred prudkým slnkom. Optimálna teplota je od 15 do 18° C. V období rastu a kvitnutia udržiavame zeminu dostatočne vlhkú. Zemina by nikdy nemala preschnúť, ale nemala by byť kontinuálne mokrá. Po odkvitnutí je lepšie nechať rastlinu niekoľko týždňov oddychovať, tzn. zalievať ich striedmejšie. Zálievku opäť zvýšime po zrezaní výhonov a presadení rastlín. Rastliny, samozrejme, je potrebné aj prihnojovať. Robíme to v období rastu, keď rastlina potrebuje dostatok živín na vytvorenie zelenej hmoty, aby koncom jesene mohla vytvoriť farebné listene. Na to, aby sa aj listene zafarbili, je nutné rastlinu vystaviť krátkemu dňu (po dobu 6-8 týždňov rastlina potrebuje 10-12 hodín byť umiestnená na dennom svetle.) Tu hovoríme o fotoperiodickej citlivosti rastliny. Je to schopnosť, podnet pre rastlinu naindukovať, navodiť na nej nové kvety, ktorú dosiahneme opakujúcimi sa zmenenými svetelnými podmienkami. Od októbra do začiatku marca je prirodzená dĺžka dňa obyčajne dostatočne krátka, prípadne jej deň skracujeme zatemňovaním od 17.00 do 8.00 hodiny. Rastliny vtedy držíme v úplnej tme, prikryté kartónovou škatuľou či črepníkom s prekrytým drenážnym otvorom. Po skončení osemtýždňového svetelného režimu majú byť dobre vyfarbené listy aj nasadené púčiky.

Ako pestovať poinsettie, už viete. Viete si však aj vybrať zdravé rastliny?

< predchádzajúci		nasledujúci >