MANGROVY, ALEBO JEDINEČNÝ EKOSYSTÉM.

Mangrovník. Hovorí Vám niečo slovo mangrovník? Možno ste sa s niečím takým aj osobne stretli. Obyčajne ich nájdete na území (väčšinou sú to pobrežia, na miestach, kde rieky ústia do mora a teda, kde sa sladká voda riek mieša so slanou vodou mora a nájdete ich aj na brehoch riek v tropickom pásme) Strednej Ameriky, či Malajzie. Prosto, všade v teplých oblastiach sveta. Je to jedna z najzaujímavejších rastlín na svete.

Mangrovníky, Belize.

Mangrovníky, Borneo.

Mangrovníky, ako skupinový názov, je označenie pre viac ako 50 druhov rôznych stromov zo 16 čeľadí, ktoré sú unikátnym ekosystémom nazývaným tiež mangrovy. Najznámejšie rody sú Rhizophora a Avicennia.

Rhizophora, červený mangrovník

Avicenia, čierny mangrovník

Čím sú mangrovníky zaujímavé? V prvom rade sú výnimočné pre svoju schopnosť prežiť v oblastiach s extrémnymi podmienkami, k svojmu životu potrebujú sladkú aj slanú vodu. Sú to unikátne „zoskupenia“, ktoré poskytujú podmienky pre ďalšie rastliny a živočíchy. Sú to obojživelné rastliny. Zakoreňujú priamo vo vode, v bahne, ale prežijú aj časy, keď nastáva odliv a môžete tak sledovať nielen hustú spleť ich koreňov, ale aj rôzne druhy živočíchov, ukrývajúcich sa medzi koreňmi - napríklad krabov.

Korene mangrovov po odlive.

Korene mangrovov, pohľad pod vodou, Mexiko.

Majú zaujímavý spôsob „rozširovania sa“. Na vetvách mangrovov vyrastajú krátke výhonky s púčikmi, nazývané propagulum, ktoré sú schopné zakoreniť sa ešte na strome a keď už padnú do vody, ihneď zakoreňujú v bahne. Takto sa môže stať, že jeden jediný strom môže tvoriť celý les.

Nové rastlinky mangrovníkov.

Mangrovníky je možné si kúpiť. Sú však veľkou raritou.

Ako sme už spomenuli, mangrovníkové lesy poskytujú útočisko pre množstvo jedinečných živočíchov. Tvoria vlastný ekosystém, akúsi "Petriho misku", ktorá je nenahraditeľná pre rôzne živočíchy, ktoré žijú iba v danej oblasti! Je to prípad mnohých druhov orchideí, alebo rastlín z čeľade broméliovitých.

Biotop.

V korunách mangrovov nájdete pelikány, volavky, opice, hady a množstvo hmyzu. Pod vodnou hladinou nečakajte iba korene. V ich spleti to doslova „žije“. Korene mangrovov ponúkajú ochranu langustám, krevetám, rôznym tropickým rybičkám a sasankám.

Pohľad z lietadla.

Je smutné, že tieto výnimočné stromy ľudia neuvážene ničia a vyrubujú. Ustupujú pred krevetovými farmami (pri ich chove je nutné používať chemické prípravky, ktoré zabraňujú ochoreniu kreviet. Chemické prípravky, ako každé, však znehodnocujú kvalitu vody, a preto je nutné opätovné budovanie novej farmy - a teda vyklčovanie mangrovov). Na ich mieste ľudia stavajú aj skládky či komplexy obytných domov (ale aj hotelov, či rezidencie), alebo sa na ich území ťaží soľ. Takýto výrub však má za následok (okrem likvidácie mangrovov), aj skutočnosť, že slaná voda presakuje do podzemných vôd a ovplyvňuje aj životy ľudí, domorodcov, čo sa zase odzrkadlí na ich zdravotnom stave.

Zdevastované mangrovy v Paname a Argentíne.

Na mieste, kde rástli mangrovy, "vyrástli" krevetie farmy.

Okrem budovania skládok, či kvôli ťažbe soli, sa mangrovy vyklčujú aj pre stavby obytných domov, alebo celých hotelových komplexov.

Ďalšou výnimočnou vlastnosťou mangrovníkov je ich schopnosť odolávať prílivovým vlnám. Tlmia silu vĺn, ich koruny zachytávajú vietor, a tým chránia pobrežie pred záplavami, vlnami tsunami. Ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý a vytvárať uhlík z nich robí účinný „liek“ na v súčasnosti mnohokrát spomínaný „skleníkový efekt“. Obdivovať husté porasty mangrovníkov sme mohli aj na výlete na Srí Lanke.

Fotografie s vodoznakom sú použité so súhlasom ich autora.

Viac sa o tropických lesoch, či pralesoch môžete dozvedieť na tejto linke alebo jej slovenskej verzii .

< predchádzajúci		nasledujúci >