ZALIEVANIE RASTLÍN. Ako kontrolovať stav zeminy pomocou vlhkomera.

PDF Tlačiť E-mail

Na to, aby rastlina, ktorú si kúpite, prosperovala a ďalej rástla, je potrebné zabezpečiť určité podmienky pre jej pestovanie. Jednak musíte mať na mysli svetelné podmienky. Nie každý druh totiž znesie plné slnko, a nie každý znesie zase zatienenie. Väčšina rastlín rastie pri bežnej izbovej teplote. Aj tu je ale lepšie riadiť sa druhom rastliny a aj ročným obdobím. Je to vskutku také jednoduché?


Rôzne rastliny s rôznymi nárokmi na vlahu (vlhkomer ukazuje stav vlhkosti v zemine). Aloe (vľavo) a Asplenium .

Ďalšou, nemenej dôležitou podmienkou pre zdravý rast, ktorej sa budeme teraz venovať, je zalievanie. Nevyhnutnou podmienkou pre zdravý rast rastliny je to, aby bola posadená v črepníku (akéhokoľvek materiálu) s odtokovým otvorom. V žiadnom prípade by nemala voda v črepníku stáť! Pokiaľ si kupujete rastlinu, okrem jej stavu, skontrolujte hneď v obchode aj odtok z črepníka!

Zalievanie býva najčastejším faktorom, ktorý spôsobuje problémy v pestovaní. Nesprávne zalievanie hádam najviac poškodzuje rastlinu, ako akákoľvek iná príčina. Najhoršia je však kombinácia viacerých nepriaznivých vplyvov spolu s nevyhovujúcou zálievkou. Akonáhle totiž nemá rastlina ostatné podmienky na dostatočnej úrovni, obmedzuje sa aj zálievka. Inak povedané, ak je aspoň jedna - akákoľvek podmienka (svetlo, teplo, závlaha) nedostatočná pre zdravý vývoj rastliny, upravujú sa aj ostatné. Na to je potrebné pamätať najmä v zimných mesiacoch. U rastlín, ktoré potrebujú v tomto období zníženú teplotu, sa automaticky aj zálievka redukuje. Taktiež majte na pamäti, že počas zimy nedosahuje intenzita denného svetla optimálne podmienky. Preto zalievajte tú ktorú rastlinu podľa jej nárokov a ročného obdobia.

Preliatie, ktoré môže spôsobiť hnitie koreňov a je rovnako škodlivé pre vaše rastliny, ako nedostatočné zalievanie (aj keď menšie „zanedbanie“ rastline ublíži menej, ako prílišná starostlivosť v podobe presne nameranej dávky vody a zalievania podľa intervalov - VŽDY zalievajte rastlinu podľa jej skutočnej potreby). Kým preliatie spôsobí, že v zemine nie je dostatok kyslíka pre korene, a teda rastlina začne hniť, naopak, nedostatok vlahy môže narušiť koreňovú sústavu - zvraštenie a postupné usychanie koreňov, neskôr listov a potom aj celej rastliny. Už aj najmenšie nepriaznivé zmeny na koreňovom systéme môžu vyvolať stagnáciu rastu rastlín.

Aj keď by sa tak mohlo zdať, postup pri zalievaní nemusí byť vždy rovnaký.

Aj keď väčšina rastlín preferuje zálievku ku koreňom, môžete ich zalievať zvrchu, alebo naliať vodu do misky. Aj tu sa riaďte druhom rastliny. Napríklad taká senpólia (Saintpaulia) doslova neznáša zalievanie zvrchu, do črepníka. Keďže jej listy sú na líci chĺpkaté, pri zalievaní zvrchu sa môže nedopatrením dostať voda na ne, prípadne do stredu rastliny, medzi stopky listy a tak spôsobiť hnilobu, alebo prílišným žiarením listy spáliť. Dokonca aj v prípade, keď je rastlina umiestnená v miestnosti s dostatočnou teplotou, teda má relatívne optimálne podmienky. Ak sa pozabudnete a zalejete takúto "háklivú" rastlinu zvrchu, mala by do večera stihnúť preschnúť, alebo ak sa dá, odstráňte vodu z častí rastliny hneď. Výnimku tvoria niektoré druhy bromélií, Neoregélie alebo Guzmánie, ktoré, naopak, uprednostňujú vodu medzi listami. (Tie sú na to aj prispôsobené, vzájomné prepojenie ich listov vytvára akýsi kalich - zberňu, nádrž vody). U nich stačí vodu len vymieňať.

Najlepšou na zalievanie je odstáta, dažďová, alebo "prinajhoršom" prevarená - mäkká voda. Pokiaľ použijete vodu tvrdú z vodovodu, časom sa vám na povrchu zeminy aj črepníka vytvorí nepekná vrstva usadenín minerálnych solí. Voda by mala mať izbovú teplotu. V žiadnom prípade nezalievajte ani vodou horúcou, ani studenou. Pokiaľ zalievate rastlinu zvrchu na zeminu, lejte toľko vody, aby sa navlhčil celý koreňový bal a voda vytiekla z črepníka von odtokom. Po Hodine je potrebné vyliať vodu aj z misky. Nikdy by nemali rastliny stáť v miske s vodou, najmä nie v zimnom období!

Okrem druhu rastliny, či ročného obdobia alebo ďalších faktorov, ďalším ukazovateľom kontroly vlhkosti a následnej poreby zálievky je kvalita zeminy. Je samozrejmé, že rastliny, akými sú napríklad kaktusy, nebudú dobre rásť v ťažkej pôde, ktorá navyše môže v sebe držať vlahu. Kaktusy sa pestujú v ľahších, piesčitých zeminách, alebo sa pre ne pripravujú špeciálne substráty, ktoré okrem základnej zeminy obsahujú aj ľahké prímesi, piesok, perlit a pod. Naopak, niektoré druhy paliem: prútovnica (Rhapis), datlovník (Phoenix), citrusy a iné druhy pestované v ťažkých zeminách by rýchlo preschýnali, nemali by dostatok živín, trpeli by, a v konečnom dôsledku by boli aj nestabilné v črepníku. Ak zalejete rovnakým množstvom vody rastliny pestované v rôznych substrátoch, zistíte, že kým u piesočnatej bude stačiť aj to málo vody, rastlina v ťažkej výživnej zemine bude trpieť jej nedostatkom. Preto je lepšie zvážiť možnosť presadiť rastlinu do iného typu zeminy, alebo zvýšiť zálievku (v závislosti od druhu rastliny a ostatných faktorov).

Ak sa vám zdalo zalievanie jednoduché, ešte ste sa určite doteraz nezamysleli nad skutočnosťou, kedy je vhodné rastlinu zaliať znovu. Prečo?

Keď zalievate už vyššie spomenuté senpólie zospodu, musíte počkať, kým sa voda vzlínaním dostane vyššie, do vyšších úrovní, až kým celá zemina bude vlhká. Keď zalievate zvrchu, a zalejete len trocha, nedostatočne, vlhká môže byť len vrchná vrstva zeminy, pritom zemina v okolí koreňov môže byť ešte suchá (preto je naozaj potrebné zaliať rastlinu dostatočným množstvom vody, aby tá kompletne prešla cez celý koreňový bal až na spodok črepníka a z neho vytiekla do misky). A naopak, keď aj vidíte zeminu na povrchu suchú, nie vždy je suchá aj pri koreňoch. Či už zalejete zospodu alebo zvrchu, zemina bude vyschýnať postupne zvrchu smerom na dno črepníka. Pre kontrolu je preto vhodné poryť prstom alebo paličkou v zemine a podľa jej kvality buď zaliať, alebo naopak počkať, kým trochu preschne. V takomto prípade sa veľmi osvedčuje použiť vlhkomer. (Dokonca existuje viac druhov vlhkomerov, v závislosti od princípu, na akom fungujú. Niektoré vyžadujú batérie. Aj orchidey majú svoj vlhkomer, keďže sa pestujú v špeciálnych substrátoch - sondy musia byť citlivejšie. Iné tiež môžu testovať pH pôdy a dokonca aj obsah živín. Niektoré majú jednu sondu, iné dve.).

(1.) (2.) (3.)

Vlhkomer zapichnutý v črepníku so zeminou, v ktorom rastie Solanum.

Obrázok č. 2 ukazuje, že vlhkosť v zemine klesla a bude potrebné rastlinu zaliať.

Obrázok č. 3. vznikol po zaliatí Solana.

 

(1.) (2.)

Na obrázku je Dracaena surculosa.

Obrázok č 1. - nameraná vlhkosť v zemine tesne po zaliatí.

Obrázok č. 2. - vlhkosť sa ustálila po niekoľkých minútach na optimálne hodnoty.

 

Existuje ešte oveľa optimálnejší spôsob kontroly vlhkosti.


Z tohto pohľadu môžeme rozdeliť všetky rastliny do troch skupín:

- vlhkomilné rastliny,

- rastliny, ktoré uprednostňujú rovnomernú vlhkosť v zemine a

- rastliny vyžadujúce vyschnutie zeminy pred nasledovným zaliatím.

V prvej skupine vlhkomilných rastlín nájdete druhy, ktoré vyžadujú dobrú drenáž (voda by sa ani pri týchto druhoch rastlín nemala hromadiť na dne črepníka, prípadne črepník stáť v miske s vodou), časté zalievanie a vysokú úroveň vzdušnej vlhkosti. Sú to napríklad „vodná palma“ (Cyperus), Hortenzia (Hydrangea - už aj názov Hydra- obsahuje vodu) a bambusy.

V skupine rastlín s vyrovnanou vlhkosťou nájdete rastliny pestované v črepníkoch s dobrou drenážou, ktorých zemina medzi jednotlivými zálievkami môže trochu preschnúť, nikdy by ale nemali stáť v miske s vodou, ani v lete! V tejto skupine sa nachádza vlastne väčšina druhov rastlín. Aj tu sa ale môže vyskytnúť rozdielnosť v zálievke, ktorá spočíva v rozdielnosti druhu a tiež ročného obdobia. Napr. Tradeskancia, Fikusy, Zelenec (Chlorophytum), potosovec (Epipremnum) a iné.

Rastliny vyžadujúce vyschnutie zeminy pred následnou zálievkou, sú väčšu kaktusy a sukulenty. Aj tie potrebujú vlahu, ako akékoľvek iné rastliny. Po zálievke by však malo nastať "obdobie sucha", kým zemina nepreschne celá. Kaktusy aj sukulenty, čo sa týka zalievania, preferujú v zimných mesiacoch ešte suchšie podmienky. Rovnako by mali byť umiestnené aj na chladnejšom mieste. Napr. Opuncie, Tučnolist (Crassula), Sansevieria a pod.


(1.) (2.)

(3.) (4.) (5.)

- Na obrázkoch vidíte Spathiphyllum (lopatkovec).

Kým na obrázku č. 1. má rastlina dostatok vlahy, na obrázku č. 2 už je aj viditeľne povädnutá. Na obrázkoch 3 až 5 vidno detail stupnice a risku počas zálievky.

Na obrázku č. 3 optimálna vlaha - riska je ustálená v zelenom poli, na obrázku č. 4 riska klesla do červeného pola a na poslednom obrázku riska je blízko modrého pola.

Ako sme už vyššie spomenuli, zemina sa vysúša zvrchu nadol, takže aj keď sa zdá byť na povrchu suchá, o pár centimetrov hlbšie môže byť ešte vlhká. Vlhkomer je preto pri kontrole potreby vody najvhodnejší. Vďaka dlhej sonde dokážeme skontrolovať aj vrstvy zeminy pri koreňoch. Sonda by však nemala byť trvalo zapichnutá v zemine. Po každom použití je potrebné ju dobre utrieť a vysušiť.

 

 

 

Copyright © 2013, HOYA, s.r.o. All rights reserved

 
Rady a tipy všetky články
"Lucky Bamboo" Určite ste sa už stretli so slovným spojením "Lucky bamboo" ("šťastný bambus"). V kvetinárstvach naň môžete naraziť v jeho nespočetných podobách. Viete však, o aký druh rastliny sa vlastne jedná?   Dracéna sanderova vo forme pyramídy Hoci vo svete sa tomuto druhu hovorí aj belgický evergreen či čínsky vodný bambus, čiže by sa mohlo zdať, že je rastlna nejako spätá s Belgickom, Čínou či dokonca Japonskom - pravda, aj keď po vizuálnej stránke sa na bambusovú stonku naozaj podobá, pôvod má v Kamerune v západnej časti Afriky. A asi viacerých prekvapíme, že ide o jeden z mnohých druhov rodu Dracéna (Dracaena). Nepatrí teda do skupiny bambusov. Jeho odborný názov znie Dracaena sanderiana (Dracéna sanderova alebo aj Dracaena braunii). Rastlina sa stala populárnou prostredníctvom Feng šuej pre svoju schopnosť spojiť mystiku ďalekého východu so západnou kultúrou nového veku. Verí sa totiž, že umiestnenie tejto rastliny do priestorov kancelárií či domovov môže vniesť do života pokoj a šťastie a naopak znížiť stres a podporiť prosperitu. V posledných rokoch tomuto faktu napomáhajú aj ďalšie "produkty" rôznych tvarov a veľkostí, ktoré vznikli spojením viacerých rastlín dokopy. Treba spomenúť, že v kvetinárstvach môžete naraziť na dve podoby tohto druhu rastliny. A síce v podobe kratšej či dlhšej "palice" bez či s listami. Vrchná časť stonky býva buď rovná alebo je stočená do vývrtky. Stonky bývajú rôznych dĺžok a sú ponúkané samostatne ako "prostokorenné", zväčša sú ako súčasž exoticky ladených kytíc, alebo je spodná časť vsunutá do umelohmotnej banky s vodou a teda sa predáva ako "črepníková rastlina". Ďalšou formou tohto stonkového typu rastliny, ktorý môžete vidieť na pultoch kvetinárstiev je forma pyramídy, ktorá vznikla spojením viacerých stoniek rovnakej výšky v minimálne dvoch úrovniach. Jednotlivé stonky sú vložené do misky s japonským motívom. Zložitejším tvarovaním, a síce skrútením a ohýbaním viacerých stoniek však môžu vzniknúť aj iné tvary - "nádoby", "vázy", na ktorých sa časom objavia lístky. Pozrite si na tejto stránke naše videá. Práve tieto tvary robia tento druh dracény ako atraktívny, tak aj zaujímavý.   Dracéna sanderova vo forme vázy Okrem takejto podoby sú bežne v predaji aj dracény sanderove ako klasické črepníkové rastliny, aj s listami. Bývajú sadené buď po jednej rastline v črepníku alebo po troch. Niekedy možno vidieť dracény so spletenými stonkami. Dracéna sanderova - stonková sa veľmi ľahko pestuje. Pestuje sa ako hydropónia, čiže vo vode. Rastlinu umiestnite na miesta s rozptýleným svetlom. V priestoroch s priamym slnkom listy vyblednú a v tmavom prostredí naopak rastlina prestane rásť. Ak si všimnete jeden či druhý dôsledok na vašom "šťastnom bambuse", radšej mu zmeňte prostredie, aby ste sa neskôr nedívali na pomaly hynúcu rastlinu. Dracéne sanderovej vyhovujú bežné izbové teploty od 16 do 24°C. Nikdy by nemala byť vystavená teplotám 10°C a menej! Stonkovej dracéne bude stačiť každý týždeň vymieňať vodu. Zaistite však pri tom, aby ste nepoužívali vodu z vodovodu. Najmä nie počas dlhšieho obdobia. Je to preto, že voda z vodovodu je fluoridovaná (aby sa zabránilo vzniku zubného kazu) a chlórovaná (keďže sa používa najmä ako pitná voda). Flôr a chlór sú síce pre nás ľudí potrebné, ale pre túto dracénu sú tieto chemikálie doslova zabijak. Použite preto radšej fľaškovú minerálnu vodu, prefiltrovanú domácu vodu alebo čerstvo zozbieranú dažďovú vodu, prípadne ešte destilovanú vodu. Ak je rastlina pestovaná v pôde ako bežná črepníková rastlina, zalievajte ju rovnako ako ostatné druhy rodu Dracaena. Čiže počas vegetácie jej doprajte dostatok vody a počas vegetačného obdobia naopak znížte dávky a nechajte zeminu viac preschnúť. Tento druh dracény je vhodný na akékoľvek miesto s priemernou vzdušnou vlhkosťou. Vo veľmi suchých priestoroch však múžu špičky listov uschýnať, prípadne ak je miestnosť slnečná, môžu listy skrepovatieť a celkom uschnúť. V takom prípade radšej presunte rastlinu na iné, vhodnejšie miesto. Jednoduchosť pestovania tohto druhu dracény spočíva aj v skutočnosti, že rastlinu nie je potrebné prihnojovať. Teda, ak je pestovaná vo vode. Výnimkou je, ak túto dracénu pestujete ako hydrokultúru, teda zasadenú v pestovacej nádobe. V takom prípade použite hnojivo určené pre hydroponické pestovanie. Ak rastlinu však časom presadíte, prihnojujte ju ako ostatné druhy interiérových rastlín ozdobných listom štandardným hnojivom a v dávke uvedenej na etikete daného hnojiva. To isté, čo sme uviedli o hnojení, platí aj o presádzaní. Ak je rastlina pestovaná vo vode, nie je nevyhnutné ju presádzať, môžte ale nemusíte rastlinu premiestniť do väčšej nádoby. Vydrží vo vode aj niekoľko rokov. Ak však je rastlina už zasadená v zemine, presádzanie bude potrebné každé 2-3 roky. V každom prípade je nevuhnutné rastline meniť z času na čas vodu, aby korene nezačali hniť. Na dne nádoby sa totiž začnú tvoriť riasy. Dobrou alternatívou, ktorú môžete použiť, je, že presadíte rastliny do pestovacej nádoby určenej na hydroponické pestovanie. V tomto prípade namiesto zeminy použijete oveľa sterilnejší keramzit prípadne zmes Lechuza PON. Rozmnoženie rastliny je možné u hrubších stoniek. Mäkké nevyzreté stonky umiestnené vo vode môže a aj často napadne hniloba. Takže sa domáce rozmnožovanie neodporúča. Dracéna sanderova vo forme jednoduchej "bambusovej" palice MOHLO BY VÁS EŠTE ZAUJÍMAŤ: - "šťastné bambusy" rastú pomerne pomaly - na rozdiel od klasických bambusov. Avšak pestovanie vo vhodných podmienkach môže po rokoch veľkosť tej vašej rastliny - čo sa týka jej výšky a šírky zdvojnásobiť. - Aj keď niektoré druhy dracény (napríklad D. fragrans, D. reflexa) môžu zakvitnúť aj v bytových podmienkach, tento druh kvitne len veľmi zriedka. - Vodné pestovanie tohto druhu si môžete spestriť aj gélovými guličkami alebo okrúhliakmi, ktoré bývajú ponúkané v kvetinárstvach. - Pri bežnej starostlivosti sa vám môže stať, že listy časom obschnú, najmä ich končeky. Je to pre nízku vzdušnú vlhkosť. Rastlinu premiestnite na menej prehriate miesto a končeky nožničkami zrežte. Pre priveľkú intenzitu slnečného žiarenia môžu listy aj celkom vyblednúť, zbelieť. Ako sme už uviedli vyššie, rastlinu premiestnite na tienistejšie miesto a listy celkom zrežte. - Ak chcete, aby "pyramída", váza či iný tvar vytvorený zo stoniek vyzeral stále atraktívne a vyvážene, môžete výhonky či celé stonky prerezať alebo aj celkom odstrániť. Konajte však premyslene, keďže stonky, ktoré odstránite, nebudete už môcť ľahko naspäť vrátiť. A AKÉ RASTLINY SI VYBERAŤ? V prvom rade si vyberajte zdravé kusy. Starostlivosť o dracénu sanderovu nie je ťažká, ale ak si kúpite niečo, čo nie je zdravé - aj za nižšiu cenu, bude oveľa ťažšie sa o to starať a rastlina vám nakoniec môže aj uhynúť. Vyberajte si preto rastliny so stonkami rovnomerne zelenými po celej ich dĺžke bez žiadnych viditeľných škvŕn alebo začínajúceho žltnutia. Stonky by mali mať rovný povrch bez stôp zvrašťovania, rýh na stonkách, ktoré indikujú vädnutie. Špičky listov by mali byť celistvé, bez viditeľného poškodenia suchom a bez žiadnych škvŕn. Uistite sa, že štrk, ktorým prípadne bývajú stonky zasadené v sklenenej nádobe, nemá znaky počiatočného výskytu rias. Hnilobu môžete spoznať aj jednoduchým ovoňaním - ak je to potrebné, štrk a stonky ovoňajte. Takisto skontrolujte, či je v miske voda. Rastliny vysadené či len vložené v miske musia byť ukotvené v nej napevno a ak jednotlivé stonky tvoria napr. "pyramídu" či "vázu", nemali by sa rozpadať. Ak sú ponúkané rastliny pestované v zemine, tá by nemala byť ani priveľmi suchá (je to znak, že rastlina už nejaký čas pobudla v predajni) ani príliš mokrá. Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved Uložiť
1.8.2017 viac »
Pandorine kvety V posledných pár rokoch okrem klasických lianových druhov rastlín, ktoré možno letniť na balkónoch či terasách, ako sú napr. Dipladénia, Mandevila (Mandevilla), Mučenka (Passiflora) alebo Bugénvilea, máme možnosť vidieť stále nové a nové druhy. Jedným takým je aj Pandorea jazmínová.     Pandorea je vždyzelený, na mráz citlivý rod obsahujúci 6 druhov polodrevitých či drevitých popínavých rastlín z čeľade Bignoniovité (Bignoniaceae). Možno trochuznalým a okrasné záhrady milujúcim čitateľom na prvý pohľad pripomenie "náš" trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans), ktorý svojimi kvetmi  zdobí v našich záhradách pergoly, altánky, treláže, múriky či ploty. Tak ako u nás pestovaný trúbkovec by sa mal radšej pestovať vo väčšej nádobe, ktorá by bola schopná jeho masívny rast - je schopný behom pár rokov dosiahnuť dĺžky 8 - 10 metrov...  kontrolovať, tak aj pandorea sa vyznačuje touto schopnosťou. Dorastá do výšky 3-5 metrov a je jeho austrálskym náprotivkom. Jej pôvodom je ako sme naznačili Austrália. Zvyčajne sa vyskytuje v tropických a subtropických dažďových pralesoch a v teplých miernych oblastiach východného Queenslandu až po severný Nový Južný Wales. Nájdete ju však rásť aj v Malajzii či Novej Kaledónii. Rovnako ako trúbkovec, ako sme uviedli vyššie, rýchlo rastie a rozkonáruje sa. Aj na vhľad sú si veľmi podobné: bujne rastúca liana so svetlozelenými, nepárno perovitými listami. Aj stavbou kvetov sú si pandorea a trúbkovec veľmi podobné. Jednotlivé kvety sú tubulárneho tvaru s mierne rozširujúcimi sa okrajmi, pripomínajúce trúbku a sú usporiadané vo zväzkoch. Rozlišujú sa však farbou. Kým trúbkovec máva väčšinou karmínovo červené či oranžové, zriedkavo aj  žlté či ružové kvety, pandorea ich má buď čisto biele, alebo biele kvety s ružovkastým terčíkom alebo bledoružové kvety. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo zväzkoch po 5-9 kvetoch, v súkvetí zvanom okolík. Pandorea kvitne najmä koncom jari a v lete, ale kvety sa na rastline môžu objaviť aj v priebehu celého roka. Po odkvitnutí sa na rastline objavujú nezrelé svetlozelené, podlhovasté kapsule, ktoré dozrievajú do drevených strukov približne 8 cm dlhých a 2 cm širokých. Loďovité struky obsahujú početné papierové semená a pri rozdelení odkrývajú jednotlivé podlhovasté alebo kruhové okrídlené semená. Ako pandoreu ošetrovať? Pandoreu, keďže rastie mohutne a je schopná zarásť poskytnutú oporu, je dobré pestovať vo veľkých kvetináčoch. Vyberajte jej plné slnečné miesta, prípadne miesta s čiastočným tieňom. Na zeminu nie je náročná, uprednostňuje však výživnú pôdu s prímesou piesku. Čo by ste jej však mali dopriať, je drenáž. Na miestach s miernymi zimami a teplotami pohybujúcimi sa okolo 5°C je možné ju pestovať priamo vysadenú v záhrade prikrytú mulčovacou vrstvou. Na ostatných miestach s tuhšími zimnými obdobiami radšej uprednostnite studené ale bezmrazé priestory, ako sú presvetlené chodby, schodištia a pod. V tomto období si Pandorea vystačí celkom bez vody alebo len s minimom zálievky. Keď sa však začnú opäť predlžovať dni a začne aj Pandorea rašiť, môžete ju začať postupne zalievať. Samotné ošetrovanie rastliny je veľmi jednoduché. Od jari počas leta až po prvé chladné noci ju premiestnite na slnečné miesta či už v záhrade alebo na balkóne. Počas rastu a kvitnutia vyžaduje veľa vody. Zalievajte rastlinu preto pravidelne, v slnečných a suchých dňoch aj viac. Nikdy by však zemina nemala byť zaplavená. Na povrch zeminy je vhodné vysypať mulč. Jednak udržiava vlhkosť v zemine, jednak zabraňuje v raste burine a tiež chráni koreňový systém. Pandorea sa prihnojuje dvakrát v roku, a to na jar a v lete. Po odkvitnutí aby ste udržali intenzívny rast pod kontrolou, podľa potreby rastline zastrihnite výhony alebo ich celkom zrežte. Pozor si dávajte na choroby... Pandorea má veľmi silný a zdravý rast, takže ju vo všeobecnosti nenapádajú veľmi škodci či choroby. Ak vám však začne chradnúť, príčinou môžu byť koreňové hlístovce, ktoré požierajú korene rastliny. Príčinou môže byť zlá poloha, prípadne nesprávna starostlivosť, akú potrebujú. Vyvarujte sa nepravidelnému zalievaniu, a to najmä preschnutiu alebo opačnému extrému - premokreniu. Príznakom takýchto zmien na rastline sú okrem spomalenia rastu aj ovisnuté, do seba stočené, žltnúce listy. Ak sú príčinou chradnutia rastliny hlístovce, vysaďte k rastline aksamietnice. Tie uvoľňujú do pôdy látku, ktorá ich odrádza. Rozmnoženie je možné, a to z čerstvého semena na jar, pomocou odrezkov z vyzretých stoniek alebo prostredníctvom poliehania (odkopkov) v lete. Viete, že: Pandorea dostala svoj názov podľa Pandory z gréckej mytológie, ktorá otvorila svoju skrinku s domnelými darmi pre ľudstvo? Podobne ako mala ona svoju (pandorinu) skrinku ako zdroj semeniska zla, aj pandorea tvorí kapsule s nespočetným množstvom semien, ktoré sa uvoľnia po jej otvorení.   Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
13.7.2017 viac »
Netopieria rastlina V obchodoch s kvetmi, kde sa objavuje sporadicky, nájdete rastlinu s názvom Tacca chantrieri (Taka Chantrierova). Aj keď je v ponuke už niekoľko rokov, patrí medzi pomerne nové a neznáme druhy. Je výnimočná svojimi kvetmi. Vďaka nim aj dostala táto rastlina ľudový názov "netopieria rastlina", "čierna netopierka".       Rod Tacca zahŕňa necelých 20 druhov, ktoré pochádzajú z rôznych tropických oblastí sveta. Nájdete ich v Južnej Amerike, v rovníkových oblastiach Afriky, ale aj v severnej Austrálii či juhovýchodnej Ázii. Dokonca rastie aj na tropických ostrovoch v Tichom oceáne. Všetky druhy okrem netypických kvetov charakterizuje morfológia rastliny. Rastlinu tvorí prízemná ružica jednoduchých ale zato pomerne veľkých listov elipsovitého tvaru s dlhými stopkami sviežej zelenej farby, ktoré vekom stmavnú. Jednotlivé druhy sa od seba líšia jednak svojim pôvodom ale na prvý pohľad najmä farbou kvetov. Kvety sú pomerne veľké, takmer čierne (skôr však tmavohnedé), do okolíka usporiadané. "Kvety" tvoria tmavo hnedé listene, ktoré svojím tvarom pripomínajú letiaceho netopiera. Ich priečna dĺžka je až 12 centimetrov a pravé kvety, ktoré nájdete na "nitkách", ktoré môžu dosahovať až 28 centimetrov. Tie sú rozložené v priestore do okolíka. Svojím tvarom kvetenstvá tak-trochu pôsobia aj ako kvety orchideí. A musíme povedať, že s orchideami má taka spoločné ešte niečo... Najznámejšie sú zo všetkých druhov dva, ktoré sú aj ponúkané v obchodoch s kvetmi. Sú to Tacca chantrieri a Tacca integrifolia. T. integrifolia sa bežne nazýva aj "biela netopierka". Tento druh je totiž veľmi podobný tomu predošlému, len jeho listene sú zafarbené na bielo. T. integrifolia je tiež aj väčšia ako T. chantrieri, dosahuje až 1,5 metra (takmer dvojnásobok veľkosti T. chantrieri, ktorý dorastá len do 60 až 90 cm.) . Druh Tacca leontopetaloides napríklad pochádza zo severnej Austrálie, Novej Quiney, rozšírená je aj na tichomorských ostrovoch Polynézie a Mikronézie a jej kvety sú krémovej farby. Ďalší druh Tacca palmata je pôvodom z Malajzie a má zase lesklé listene jasno zelenej farby. Tacca chantrierei pochádza z tropických regiónov juhovýchodnej Ázie vrátane Thajska a južnej Číny, najmä z provincie Yunnan. Sú podrastové rastliny, takže viac preferujú tieň. Ide o pomerne náročný druh, ktorý vyžaduje vysokú teplotu a vzdušnú vlhkosť s dobrou cirkuláciou vzduchu a dobrú drenáž, keďže miluje a doslova potrebuje veľa vody. Zvyčajne taky dostať v obchodoch v čase vegetácie, kedy aj nádherne rozkvitajú a kvitnú až do jesene. Taka patrí medzi náročnejšie druhy, takže nie je vhodná čo sa pestovania týka pre úplného začiatočníka. Ak býva v ponuke kvetinárstiev, tak len ako dospelá, vzrastnejšia rastlina, keďže odrastenejšie rastliny majú čo do pestovania väčšiu mieru úspešnosti ako malé. Tacca je náročná rastlina nielen na starostlivosť ako takú, ale predovšetkým na podmienky pre jej rast. Aké podmienky jej teda vytvoriť? Tacca pochádza z trópov a tvorí podrast vysokých stromov. Preto jej doprajte priestor s dostatočne vysokou teplotou bez priameho svetla. Taktiež sa vyhnite prudkému prievanu. Vyhovujúca je len mierna cirkulácia vzduchu, aby mala rastlina zabezpečený dostatok vlhkosti, ale zároveň nestála v črepníku premočená. Aj keď sú listy dostatočne pevné, mohli by sa pri vyššom pohybe vzduchu poškodiť. Pre taky je nevyhnutná ľahká, priepustná pôda - čo je alfa a omega pestovania tejto kurióznej rastliny. Pre tento účel je veľmi vhodný substrát pre orchidey. Ph by sa malo pohybovať  medzi 6,1 do 7,5.  Ak máte väčšie skúsenosti s pestovaním rastlín, môžete si namiešať aj sami svoju zmesku. Ťažká, ílovitá pôda spolu so stojatou vodou, prípadne chladom - pod 17 °C, vedú k postupnému odhnitiu a rozkladu celej rastliny. Čo sa týka zalievania, substrát by mal byť udržiavaný vlhký, nie však mokrý. Aby ste predišli premokreniu, nezabudnite vysypať na dno črepníka, ktorý by mal mať odvodňovacie otvory, štrk či poukladať črepiny. Vzhľadom k tomu, že taka rastie rýchlo pamätajte, čím viac tepla rastline doprajete (ideálna je stála teplota 20 - 23 °C), tým častejšie ju bude potrebné aj zalievať, a rastlinu možno budete musieť zialiať častejšie - maximálne však 2x do týždňa. Ak rastlinu pestujete v priestore s nižšou vlhkosťou, listy len denne roste vodou. Vždy sa presvedčte a skontrolujte pôdu, aby ste sa ubezpečili, že zachovávate rovnováhu. Take rovnako doprajte aj výživu. Na prihnojenie, ktoré sa robí zjari raz za 2-3 týždne, použite hnojivo určené pre orchidey. Hoci sú taky trváce rastliny, v zimnom období rastú predsa len trochu pomalšie. Pestujte ju pri teplote okolo 17-18 °C a nechajte povrch zeminy medzi zálievkami trochu vyschnúť. V zimnom období rastlinu nehnojte! Rovnako neumiestňujte rastlinu k výhrevnému telesu. Ako vidíte, taka naozaj patrí do rúk už skúsených pestovateľov rastlín. Napriek svojim nárokom poskytuje jeden z najzaujímavejších "zjavov" v ríši flóry. Hoci je podobná vzhľadom známejšiemu lopatkovcu (Spathiphyllum), vďaka svojim unikátnym a až desivo pôsobiacim kvetenstvám omráčia snáď každého milovníka kvetov.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
5.6.2017 viac »