ZALIEVANIE RASTLÍN. Ako kontrolovať stav zeminy pomocou vlhkomera.

Na to, aby rastlina, ktorú si kúpite, prosperovala a ďalej rástla, je potrebné zabezpečiť určité podmienky pre jej pestovanie. Jednak musíte mať na mysli svetelné podmienky. Nie každý druh totiž znesie plné slnko, a nie každý znesie zase zatienenie. Väčšina rastlín rastie pri bežnej izbovej teplote. Aj tu je ale lepšie riadiť sa druhom rastliny a aj ročným obdobím. Je to vskutku také jednoduché?

Rôzne rastliny s rôznymi nárokmi na vlahu (vlhkomer ukazuje stav vlhkosti v zemine). Aloe (vľavo) a Asplenium .

Ďalšou, nemenej dôležitou podmienkou pre zdravý rast, ktorej sa budeme teraz venovať, je zalievanie. Nevyhnutnou podmienkou pre zdravý rast rastliny je to, aby bola posadená v črepníku (akéhokoľvek materiálu) s odtokovým otvorom. V žiadnom prípade by nemala voda v črepníku stáť! Pokiaľ si kupujete rastlinu, okrem jej stavu, skontrolujte hneď v obchode aj odtok z črepníka!

Zalievanie býva najčastejším faktorom, ktorý spôsobuje problémy v pestovaní. Nesprávne zalievanie hádam najviac poškodzuje rastlinu, ako akákoľvek iná príčina. Najhoršia je však kombinácia viacerých nepriaznivých vplyvov spolu s nevyhovujúcou zálievkou. Akonáhle totiž nemá rastlina ostatné podmienky na dostatočnej úrovni, obmedzuje sa aj zálievka. Inak povedané, ak je aspoň jedna - akákoľvek podmienka (svetlo, teplo, závlaha) nedostatočná pre zdravý vývoj rastliny, upravujú sa aj ostatné. Na to je potrebné pamätať najmä v zimných mesiacoch. U rastlín, ktoré potrebujú v tomto období zníženú teplotu, sa automaticky aj zálievka redukuje. Taktiež majte na pamäti, že počas zimy nedosahuje intenzita denného svetla optimálne podmienky. Preto zalievajte tú ktorú rastlinu podľa jej nárokov a ročného obdobia.

Preliatie, ktoré môže spôsobiť hnitie koreňov a je rovnako škodlivé pre vaše rastliny, ako nedostatočné zalievanie (aj keď menšie „zanedbanie“ rastline ublíži menej, ako prílišná starostlivosť v podobe presne nameranej dávky vody a zalievania podľa intervalov - VŽDY zalievajte rastlinu podľa jej skutočnej potreby). Kým preliatie spôsobí, že v zemine nie je dostatok kyslíka pre korene, a teda rastlina začne hniť, naopak, nedostatok vlahy môže narušiť koreňovú sústavu - zvraštenie a postupné usychanie koreňov, neskôr listov a potom aj celej rastliny. Už aj najmenšie nepriaznivé zmeny na koreňovom systéme môžu vyvolať stagnáciu rastu rastlín.

Aj keď by sa tak mohlo zdať, postup pri zalievaní nemusí byť vždy rovnaký.

Aj keď väčšina rastlín preferuje zálievku ku koreňom, môžete ich zalievať zvrchu, alebo naliať vodu do misky. Aj tu sa riaďte druhom rastliny. Napríklad taká senpólia (Saintpaulia) doslova neznáša zalievanie zvrchu, do črepníka. Keďže jej listy sú na líci chĺpkaté, pri zalievaní zvrchu sa môže nedopatrením dostať voda na ne, prípadne do stredu rastliny, medzi stopky listy a tak spôsobiť hnilobu, alebo prílišným žiarením listy spáliť. Dokonca aj v prípade, keď je rastlina umiestnená v miestnosti s dostatočnou teplotou, teda má relatívne optimálne podmienky. Ak sa pozabudnete a zalejete takúto "háklivú" rastlinu zvrchu, mala by do večera stihnúť preschnúť, alebo ak sa dá, odstráňte vodu z častí rastliny hneď. Výnimku tvoria niektoré druhy bromélií, Neoregélie alebo Guzmánie, ktoré, naopak, uprednostňujú vodu medzi listami. (Tie sú na to aj prispôsobené, vzájomné prepojenie ich listov vytvára akýsi kalich - zberňu, nádrž vody). U nich stačí vodu len vymieňať.

Najlepšou na zalievanie je odstáta, dažďová, alebo "prinajhoršom" prevarená - mäkká voda. Pokiaľ použijete vodu tvrdú z vodovodu, časom sa vám na povrchu zeminy aj črepníka vytvorí nepekná vrstva usadenín minerálnych solí. Voda by mala mať izbovú teplotu. V žiadnom prípade nezalievajte ani vodou horúcou, ani studenou. Pokiaľ zalievate rastlinu zvrchu na zeminu, lejte toľko vody, aby sa navlhčil celý koreňový bal a voda vytiekla z črepníka von odtokom. Po Hodine je potrebné vyliať vodu aj z misky. Nikdy by nemali rastliny stáť v miske s vodou, najmä nie v zimnom období!

Okrem druhu rastliny, či ročného obdobia alebo ďalších faktorov, ďalším ukazovateľom kontroly vlhkosti a následnej poreby zálievky je kvalita zeminy. Je samozrejmé, že rastliny, akými sú napríklad kaktusy, nebudú dobre rásť v ťažkej pôde, ktorá navyše môže v sebe držať vlahu. Kaktusy sa pestujú v ľahších, piesčitých zeminách, alebo sa pre ne pripravujú špeciálne substráty, ktoré okrem základnej zeminy obsahujú aj ľahké prímesi, piesok, perlit a pod. Naopak, niektoré druhy paliem: prútovnica (Rhapis), datlovník (Phoenix), citrusy a iné druhy pestované v ťažkých zeminách by rýchlo preschýnali, nemali by dostatok živín, trpeli by, a v konečnom dôsledku by boli aj nestabilné v črepníku. Ak zalejete rovnakým množstvom vody rastliny pestované v rôznych substrátoch, zistíte, že kým u piesočnatej bude stačiť aj to málo vody, rastlina v ťažkej výživnej zemine bude trpieť jej nedostatkom. Preto je lepšie zvážiť možnosť presadiť rastlinu do iného typu zeminy, alebo zvýšiť zálievku (v závislosti od druhu rastliny a ostatných faktorov).

Ak sa vám zdalo zalievanie jednoduché, ešte ste sa určite doteraz nezamysleli nad skutočnosťou, kedy je vhodné rastlinu zaliať znovu. Prečo?

Keď zalievate už vyššie spomenuté senpólie zospodu, musíte počkať, kým sa voda vzlínaním dostane vyššie, do vyšších úrovní, až kým celá zemina bude vlhká. Keď zalievate zvrchu, a zalejete len trocha, nedostatočne, vlhká môže byť len vrchná vrstva zeminy, pritom zemina v okolí koreňov môže byť ešte suchá (preto je naozaj potrebné zaliať rastlinu dostatočným množstvom vody, aby tá kompletne prešla cez celý koreňový bal až na spodok črepníka a z neho vytiekla do misky). A naopak, keď aj vidíte zeminu na povrchu suchú, nie vždy je suchá aj pri koreňoch. Či už zalejete zospodu alebo zvrchu, zemina bude vyschýnať postupne zvrchu smerom na dno črepníka. Pre kontrolu je preto vhodné poryť prstom alebo paličkou v zemine a podľa jej kvality buď zaliať, alebo naopak počkať, kým trochu preschne. V takomto prípade sa veľmi osvedčuje použiť vlhkomer. (Dokonca existuje viac druhov vlhkomerov, v závislosti od princípu, na akom fungujú. Niektoré vyžadujú batérie. Aj orchidey majú svoj vlhkomer, keďže sa pestujú v špeciálnych substrátoch - sondy musia byť citlivejšie. Iné tiež môžu testovať pH pôdy a dokonca aj obsah živín. Niektoré majú jednu sondu, iné dve.).

(1.) (2.) (3.)

Vlhkomer zapichnutý v črepníku so zeminou, v ktorom rastie Solanum.

Obrázok č. 2 ukazuje, že vlhkosť v zemine klesla a bude potrebné rastlinu zaliať.

Obrázok č. 3. vznikol po zaliatí Solana.

(1.) (2.)

Na obrázku je Dracaena surculosa.

Obrázok č 1. - nameraná vlhkosť v zemine tesne po zaliatí.

Obrázok č. 2. - vlhkosť sa ustálila po niekoľkých minútach na optimálne hodnoty.

Existuje ešte oveľa optimálnejší spôsob kontroly vlhkosti.

Z tohto pohľadu môžeme rozdeliť všetky rastliny do troch skupín:

- vlhkomilné rastliny,

- rastliny, ktoré uprednostňujú rovnomernú vlhkosť v zemine a

- rastliny vyžadujúce vyschnutie zeminy pred nasledovným zaliatím.

V prvej skupine vlhkomilných rastlín nájdete druhy, ktoré vyžadujú dobrú drenáž (voda by sa ani pri týchto druhoch rastlín nemala hromadiť na dne črepníka, prípadne črepník stáť v miske s vodou), časté zalievanie a vysokú úroveň vzdušnej vlhkosti. Sú to napríklad „vodná palma“ (Cyperus), Hortenzia (Hydrangea - už aj názov Hydra- obsahuje vodu) a bambusy.

V skupine rastlín s vyrovnanou vlhkosťou nájdete rastliny pestované v črepníkoch s dobrou drenážou, ktorých zemina medzi jednotlivými zálievkami môže trochu preschnúť, nikdy by ale nemali stáť v miske s vodou, ani v lete! V tejto skupine sa nachádza vlastne väčšina druhov rastlín. Aj tu sa ale môže vyskytnúť rozdielnosť v zálievke, ktorá spočíva v rozdielnosti druhu a tiež ročného obdobia. Napr. Tradeskancia, Fikusy, Zelenec (Chlorophytum), potosovec (Epipremnum) a iné.

Rastliny vyžadujúce vyschnutie zeminy pred následnou zálievkou, sú väčšu kaktusy a sukulenty. Aj tie potrebujú vlahu, ako akékoľvek iné rastliny. Po zálievke by však malo nastať "obdobie sucha", kým zemina nepreschne celá. Kaktusy aj sukulenty, čo sa týka zalievania, preferujú v zimných mesiacoch ešte suchšie podmienky. Rovnako by mali byť umiestnené aj na chladnejšom mieste. Napr. Opuncie, Tučnolist (Crassula), Sansevieria a pod.

(1.) (2.)

(3.) (4.) (5.)

- Na obrázkoch vidíte Spathiphyllum (lopatkovec).

Kým na obrázku č. 1. má rastlina dostatok vlahy, na obrázku č. 2 už je aj viditeľne povädnutá. Na obrázkoch 3 až 5 vidno detail stupnice a risku počas zálievky.

Na obrázku č. 3 optimálna vlaha - riska je ustálená v zelenom poli, na obrázku č. 4 riska klesla do červeného pola a na poslednom obrázku riska je blízko modrého pola.

Ako sme už vyššie spomenuli, zemina sa vysúša zvrchu nadol, takže aj keď sa zdá byť na povrchu suchá, o pár centimetrov hlbšie môže byť ešte vlhká. Vlhkomer je preto pri kontrole potreby vody najvhodnejší. Vďaka dlhej sonde dokážeme skontrolovať aj vrstvy zeminy pri koreňoch. Sonda by však nemala byť trvalo zapichnutá v zemine. Po každom použití je potrebné ju dobre utrieť a vysušiť.

< predchádzajúci		nasledujúci >