HELIKÓNIE - Kráľovné tropických lesov, 2. časť

Ako sme už v predošlej časti spomenuli, helikónie majú domov v tropických oblastiach Ameriky, rastú v tichomorí, ale aj v tropických oblastiach Afriky či Ázie (helikónie sme našli aj na Srí Lanke). Tento rod tvorí samostatnú čeľaď - Heliconiaceae (helikóniovité) a zahrňuje až 200 rôznych druhov

Heliconia takmer v domácom prostredí, na Srí Lanke v botanickej záhrade

Samotné ich kvety sú zložené z viacerých častí - zo stopky, na ktorej vyrastá základný list. Zo stopky vedie ďalej tzv. „kostra“ (rachis), na ktorej sú umiestnené striedavo listene, tzv. braktá (Braktá sú konštrukcie krídel na základni kvetu. Sú to vlastne zrastené výhonky vyrastajúce z hlavnej stopky v pravom uhle.) Každý brakt je tvorený "kýlom" (výstuhou - užšia časť brakta) a „lícom“ (širšia časť brakta).

Práve spomínané braktá tvoria nepravé kvetenstvo, ktoré v sebe skrýva pravé kvety, ktoré sú však drobné a nevýrazné. Niekedy bývajú braktá tak napevno zrastené, že sú schopné udržať sladký nektár, ku ktorému sa dostanú iba kolibríky. Braktá môžu byť oranžovej, fialovej, červenej, žltej, ružovej, zelenej farby, alebo majú farbu vytvorenú rôznymi kombináciami týchto farieb.

Rastliny sú zvyčajne 50cm vysoké. Niektoré druhy však môžu dorásť až do 2metrovej výšky! Zvyčajne sú rastliny tvorené zväzkami podlhovastých listov, rastúcich oproti sebe a vyrastajú z podzemkov zvaných rizómy. Vekom rastliny tvoria čoraz väčšie zhluky. Kvety u týchto rastlín vyrastajú z pazúch listov a buď prevísajú, alebo rastú zase vzpriamene.

Občas možno nájsť v ponuke kvetinárstiev aj Helikónie ako črepníkové rastliny

Starať sa o tieto nesporne nádherné a zaujímavé kvetiny je pomerne náročné. Predovšetkým je to tým, že boli pestované v skleníku, takmer v ideálnych podmienkach, čo sa týka nárokov na svetlo, teplo a najmä vlhko. Suché bytové ovzdušie je pre ne doslova zabijakom. Vyžadujú si okrem dostatku svetla aj teplé prostredie s hojnou zálievkou a vysokú vzdušnú vlhkosť. Ak rastliny cez zimné obdobie kvitnú, držíme ich v teple (najlepšia teplota je 21oC, najnižšia teplota, ktorú ešte znesú bez ujmy, je 15oC) a vlhku. Samozrejme, v tom čase ich aj hojne zalievame, rosíme a hnojíme. V lete je vhodnejšie rastlinu držať v exteriéri, na balkóne, terase, alebo záhrade. Najlepšie však nie na príliš slnečnom mieste, aspoň zo začiatku, kým si rastlina nezvykne. V lete, v čase vegetácie, na rozdiel od zimy, zalievame výdatne, rosíme - postrekujeme listy vodou, aby rastlina nabrala živiny. Tesne po skončení kvitnutia (v lete), ak je to nevyhnutné, rastliny presadíme do nového väčšieho najlepšie hlineného črepníka. Používa sa hutný substrát, ale postačí aj zemina pre bežné izbové rastliny. Až do zakorenenia rastlín zalievame mierne, aby ich podzemky s koreňmi nezačali hniť. Kvety vytvára od posledného stvrťroku (september) až do začiatku leta (máj).

Tipy pre pestovanie:

Rastliny nesmú byť umiestnené k radiátoru. Vyhýbajte sa kolísaniu teplôt, alebo náhlym výkyvom. Hnoja sa bežnou dávkou odporúčanou pre kvitnúce druhy izbových rastlín a to jedenkrát za mesiac počas rastovej a kvitnúcej fázy.

FOTOGRAFIE

< predchádzajúci		nasledujúci >