Kráľovské botanické záhrady v Peradeniya, 2. časť

Čo vás očakáva pri návšteve tohto priam výsostného miesta?

Od hlavného vchodu vás cesta vedie rovno k ohromujúcemu Veľkému oblúku (veľká trávnatá centrálna oblasť zaberajúca takmer 4 akre.) Hneď po pravej strane od hlavného vchodu vás láka bylinková záhrada s množstvom exotického korenia, ako je napríklad kardamón, čierne korenie, či vanilka. Ďalej po ceste vás po pravej strane už-už očakáva veľká zbierka papradí, ktoré sa priam predbiehajú v tom, aby vás svojou krásou očarili. Po ľavej strane sa rozprestiera ďalšia veľká trávnatá plocha, tzv. Veľký trávnik. Na tomto mieste rastie jeden z unikátov týchto botanických záhrad: tzv. "Coco de Mer" alebo "Double Coconut Palm" - palma vytvárajúca dvojité kokosové orechy. Stáť pod touto palmou je celkom životu nebezpečné, keďže 1 orech váži takmer 20 kíl...

Ide o jeden z najvzácnejších stromov na svete, Coco de Mer (Lodoicea sechellarum). Táto rastlina má najväčšie a najťažšie orechy v rastlinnej ríši, 1 kus váži v priemere 10 až 20 kg. Trvá päť až osem rokov, kým dozrejú na strome. Palmy sú však v tomto vysoko produktívne, takže čakať toľko rokov sa naozaj oplatí. Dokonca nie je nezvyčajné, keď je na strome až 20 orechov! Všetky sú dokonca starostlivo očíslované. Coco de Mer sa prirodzene nachádza iba na ostrovoch na Seychelách. Vedeli ste, že pôvod názvu tejto palmy je v slove "Lodoicus"? Je to latinská forma mena Louis (Ľudovít). Palma bola totiž pomenovaná na počesť francúzskeho kráľa Ludovíta XV.

Okrem všadeprítomných paliem, bambusov, či helikónií môžete vidieť a obdivovať aj vskutku obrovské druhy rastlín: pandany, plumérie, či na bielo kvitnúcu strelíciu (Strelitzia nicolai). Tento druh strelície kvitne iba ojedinele, resp., keď zakvitne, je to skutočne veľká vzácnosť...

Na Veľkom trávniku na vás z dialky "volá" ďalší zástupca "celebritných stromov" týchto botanických záhrad. Ide o už v poslednej časti spomínaný strom domácimi prezývaný "Jávska vŕba" (Ficus benjamina), ktorého korene sa rozprestierajú na ploche až 1600 metrov štvorcových. Nemenej zaujímavá je tiež spleť konárov, ktoré poskytujú nielen návštevníkom tieň, ale tiež dávajú domov mnohým druhom vtákov, či hmyzu. Obdivovať na tomto mieste môžete aj ďalší druh fikusu so s unikátnym kmeňom, Ficus religiosa.

Naša cesta pokračuje po "Cook´s Pine Avenue" s úžasným stromoradím "opitých" araukárií. Cook´s pine je totiž anglický názov pre druh araukárie (Araucaria columnaris).

Tá nás dovedie cez kolekciu fikusov až k Visutému mostu (fotografia vyššie) cez rieku Mahaweli. Hoci sa cez most nedá prejsť na druhú stranu (resp. je potrebné sa vrátiť naspäť), dozvedáme sa, že na druhej strane sa nachádza škola tropického poľnohospodárstva, kde sa uskutočňuje výskum na rôznych dôležitých koreninách a liečivých bylinách, rovnako ako aj na čaji, káve, koke, kaučukovníku, kokosových orechoch a odrodách ryže a ostatných trhových plodinách. Naše pohľady sa upriamili na vysadené rastliny lemujúce breh rieky, ako aj kríky Burénvileí pri ceste. Po chvíľke rozjímania naše kroky smerujú späť k Vekému oblúku, cez palmovú alej, tzv. "Royal Palm Avenue". Tu, po oboch stranách, sa do neba týčia "kráľovské palmy" (Roystonea regia).

Po tom, čo prechádzame cestou okolo Veľkého okruhu, prichádzame k miestu s pamätnými stromami, ktoré tu sadili hodnostári, významné osobnosti, králi či vysokí predstavitelia krajín z celého sveta. Je asi celkom zrejmé, odkiaľ sa vzala myšlienka vysádzať stromy v Grassalgowičovej /prezidentskej/ záhrade v Bratislave...

Tu, medzi pamätnými stromami, nájdete aj tzv. "FLAMBOYAN" z Madagaskaru (Delonix regia, druh stromu tiež známy ako Poinciana regia - Erythrina /koralový strom/), ktorý zasadil Princ Henry z Pruska v roku 1899, "Bo" - strom (Ficus religiosa), ktorý zasadil v roku 1875 anglický kráľ Edward VII., "Na" strom, alebo tiež "Ceylon Ironweed" (Mesua Ferrea), zasadil v roku 1891 (v tej dobe) princ a budúci ruský cár Mikuláš II. Brownea grandiceps bol zase strom posadený kráľom Konštatnínom II. z Grécka v roku 1891, Amherstia nobilis, ktorú zasadil Princ Henry Pruska v roku 1898; "Asoka" strom (Saraca indica) zasadil rakúsky cisár František Jozef I. v roku 1893.

Rastie tu aj Sinhálcami veľmi obľúbený strom "Cannonball" (Couroupita guianensis). Strom je charakteristický svojimi pomerne veľkými plodmi, ktoré vyzerajú ako delostrelecké gule. Plody obsahujú biele zapáchajúce želé. Visiace plody ako aj konáre, dávajú celému stromu zanedbaný vzhľad, čo však naprávajú neskutočne krásne a voňavé kvety. Tieto stromy sú milované Sinhalcami. Kvety okrem jedinečného tvaru a svojho zloženia, majú pre domácich nielen náboženský podtext (niečo ako je u nás názov rastliny "Kristova koruna" pre Passifloru), ale aj význam. Verí sa totiž, že princ Siddharth Gautama (ktorý neskôr dostal pomenovanie Budha - osvietený a stal sa zakladateľom budhizmu) sa podľa tradície narodil práve pod týmto stromom.

Okrem európskej šľachty tu rastú už desiatky rokov stromy vysadené aj Indirou Gandhí, Jurijom Gagarinom - prvým mužom, ktorý obletel obežnú dráhu Zeme, ale aj strom, ktorý posadil maršal Tito, či U Thant - generálny tajomník Organizácie Spojených národov, či predseda vlády Spojeného kráľovstva. Nachádza sa tu aj strom vysadený Lady Dianou.

V ďialke po pravej strane vidno ďalšiu palmovú alej, tentokrát vysadenú "Cabbage palms" (anglický výraz pre palmu Roystonea oleracea). Ak by vám bolo ľúto, že vidíte iba samé stromy, tu vás priam očarí ďalšia rarita. V korunách stromov zazriete hompáľajúce sa "čosi", čo vám najprv bude pripomínať "ovocie". Pritom sú to kalone (druh netopierov) vo veľkých kolóniách, visiace dole hlavou, či poletujúce v povetrí. Pri troche šťastia sa vám podarí zachytiť ich pri lietaní...

Po "Cabbage palm avenue" zabáčame náhle doprava, k tzv. "Palmyrah Palm Avenue", vysadenou palmami s vedeckým názvom Borassus flabellifer. Cestičkami lemovanými kvetinovými záhonmi z krotónovcov, ibištekov, celózií, či iných u nás známych i menej známych interiérových rastlín sa dostávame k jedinečnému Domu orchideí s bohatou zbierkou orchideí a ostatných epifytov.

Ak ste milovníci orchideí ako sú Dendróbie, Katley, Phalaenopsisy a rôzne ich krížence, nevynechajte práve túto časť. Určite si prídete na svoje pri prehliadke tejto vynikajúcej kolekcie! Nájdete tu však aj neveľké jazierko, bazénik s leknami, či ako keby celý kolorit dopĺňajúce tilandsie (Tillandsia usnoides). Hneď vedľa Domu orchideí sa pred vami otvárajú a pozývajú vás na návštevu dvere do ďalšieho "skleníka" - Domu rastlín, plného aj u nás známymi a bežne dostupnými interiérovými rastlinami.

Míňame hlavný vchod a vydávame sa do južnej časti kráľovských botanických záhrad. Nevieme sa nabažiť bohatosťou flóry. Prechádzame okolo veľkej "steny" z krotónov, ďalšími pestrofarebnými záhonmi, či úsekmi s najrozmanitejšími druhmi rastlín, či tematickými oblasťami. Kvetinové záhony sú skutočnou pastvou pre oči!

Jednou z častí, kde sa pristavujeme, je aj záhrada s liečivými druhmi rastlín (tu tiež nachádzame našu voskovku - s latinským názvom Hoya ovalifolia), študentská záhrada, umelé jazero olemované barmskými, čínskymi a japonskými druhmi bambusu. Na hladine sa rozprestierajú listy lekien a poniektoré už aj začínajú rozkvitať:

Aj keď je jazero umelo vytvorené, tvorí jednu z najobľúbenejších a najromantickejších častí záhrad a my dodávame - právom! Pri jazere je bielo-klenutá rotunda pripomínajúca si George Gardenera, dozorcu parku počas rokov 1844-1849. V tesnej blízkosti sa nachádzajú aj kolekcie ebenu, zbierky cykasov, paliem a agáv.

Zbierka agávovitých rastlín:

V arboréte záhrad nájdete aj "Talipot palm" (anglický názov pre palmu s názvom Corypha Umbraculifera). Táto palma je doslova celebritou - rastie iba na Srí Lanke. Najjednoduchšie je ju možné identifikovať vďaka svojim obrovským listom. Okrem veľkosti listov tejto palmy patrí k jej zvláštnosti aj to, že kvety vytvára len raz vo svojom živote, a to počas asi štyridsať rokov. Nakoniec však vytvorí najväčšie zhluky kvetov na svete! V starodávnych dobách vraj obrovské listy dosahovali výšku 10 metrov a boli používané na výrobu stanov zošitím pár listov dokopy. "Jeden jediný list je tak široký a veľký, že sa pod neho môže schovať pätnásť alebo dvadsať mužov, a držať sa tak v suchu, keď vonku prší" napísal Robert Knox. Talpot listy boli použité na Srí Lanke a Indii už v období pred Kristom na výrobu jemných ultra dlhodobo pevných pergamenov nazývaných "Ola". Dokonca aj Veľká kronika Srí Lanky (Mahawamsa) a všetky ostatné staroveké knihy boli napísané na takto ošetrených listoch - perga-menoch.

FOTOGRAFIE

< predchádzajúci		nasledujúci >