Kráľovské botanické záhrady v Peradeniya, 2. časť

PDF Tlačiť E-mail

Čo vás očakáva pri návšteve tohto priam výsostného miesta?

Od hlavného vchodu vás cesta vedie rovno k ohromujúcemu Veľkému oblúku (veľká trávnatá centrálna oblasť zaberajúca takmer 4 akre.) Hneď po pravej strane od hlavného vchodu vás láka bylinková záhrada s množstvom exotického korenia, ako je napríklad kardamón, čierne korenie, či vanilka. Ďalej po ceste vás po pravej strane už-už očakáva veľká zbierka papradí, ktoré sa priam predbiehajú v tom, aby vás svojou krásou očarili. Po ľavej strane sa rozprestiera ďalšia veľká trávnatá plocha, tzv. Veľký trávnik. Na tomto mieste rastie jeden z unikátov týchto botanických záhrad: tzv. "Coco de Mer" alebo "Double Coconut Palm" - palma vytvárajúca dvojité kokosové orechy. Stáť pod touto palmou je celkom životu nebezpečné, keďže 1 orech váži takmer 20 kíl...

Ide o jeden z najvzácnejších stromov na svete, Coco de Mer (Lodoicea sechellarum). Táto rastlina má najväčšie a najťažšie orechy v rastlinnej ríši, 1 kus váži v priemere 10 až 20 kg. Trvá päť až osem rokov, kým dozrejú na strome. Palmy sú však v tomto vysoko produktívne, takže čakať toľko rokov sa naozaj oplatí. Dokonca nie je nezvyčajné, keď je na strome až 20 orechov!  Všetky sú dokonca starostlivo očíslované. Coco de Mer sa prirodzene nachádza iba na ostrovoch na Seychelách. Vedeli ste, že pôvod názvu tejto palmy je v slove "Lodoicus"? Je to latinská forma mena Louis (Ľudovít). Palma bola totiž pomenovaná na počesť francúzskeho kráľa Ludovíta XV.

Okrem všadeprítomných paliem, bambusov, či helikónií môžete vidieť a obdivovať aj vskutku obrovské druhy rastlín: pandany, plumérie, či na bielo kvitnúcu strelíciu (Strelitzia nicolai). Tento druh strelície kvitne iba ojedinele, resp., keď zakvitne, je to skutočne veľká vzácnosť...

Na Veľkom trávniku na vás z dialky "volá" ďalší zástupca "celebritných stromov" týchto botanických záhrad. Ide o už v poslednej časti spomínaný strom domácimi prezývaný "Jávska vŕba" (Ficus benjamina), ktorého korene sa rozprestierajú na ploche až 1600 metrov štvorcových. Nemenej zaujímavá je tiež spleť konárov, ktoré poskytujú nielen návštevníkom tieň, ale tiež dávajú domov mnohým druhom vtákov, či hmyzu. Obdivovať na tomto mieste môžete aj ďalší druh fikusu so s unikátnym kmeňom, Ficus religiosa.

Naša cesta pokračuje po "Cook´s Pine Avenue" s úžasným stromoradím "opitých" araukárií. Cook´s pine je totiž anglický názov pre druh araukárie (Araucaria columnaris).

Tá nás dovedie cez kolekciu fikusov až k Visutému mostu (fotografia vyššie) cez rieku Mahaweli. Hoci sa cez most nedá prejsť na druhú stranu (resp. je potrebné sa vrátiť naspäť), dozvedáme sa, že na druhej strane sa nachádza škola tropického poľnohospodárstva, kde sa uskutočňuje výskum na rôznych dôležitých koreninách a liečivých bylinách, rovnako ako aj na čaji, káve, koke, kaučukovníku, kokosových orechoch a odrodách ryže a ostatných trhových plodinách. Naše pohľady sa upriamili na vysadené rastliny lemujúce breh rieky, ako aj kríky Burénvileí pri ceste. Po chvíľke rozjímania naše kroky smerujú späť k Vekému oblúku, cez palmovú alej, tzv. "Royal Palm Avenue". Tu, po oboch stranách, sa do neba týčia "kráľovské palmy" (Roystonea regia).

Po tom, čo prechádzame cestou okolo Veľkého okruhu, prichádzame k miestu s pamätnými stromami, ktoré tu sadili hodnostári, významné osobnosti, králi či vysokí predstavitelia krajín z celého sveta. Je asi celkom zrejmé, odkiaľ sa vzala myšlienka vysádzať stromy v Grassalgowičovej /prezidentskej/ záhrade v Bratislave...

Tu, medzi pamätnými stromami, nájdete aj tzv. "FLAMBOYAN" z Madagaskaru (Delonix regia, druh stromu tiež známy ako Poinciana regia - Erythrina /koralový strom/), ktorý zasadil Princ Henry z Pruska v roku 1899, "Bo" - strom (Ficus religiosa), ktorý zasadil v roku 1875 anglický kráľ Edward VII., "Na" strom, alebo tiež "Ceylon Ironweed" (Mesua Ferrea), zasadil v roku 1891 (v tej dobe) princ a budúci ruský cár Mikuláš II. Brownea grandiceps bol zase strom posadený kráľom Konštatnínom II. z Grécka v roku 1891, Amherstia nobilis, ktorú zasadil Princ Henry Pruska v roku 1898; "Asoka" strom (Saraca indica) zasadil rakúsky cisár František Jozef I. v roku 1893.

Rastie tu aj Sinhálcami veľmi obľúbený strom "Cannonball" (Couroupita guianensis). Strom je charakteristický svojimi pomerne veľkými plodmi, ktoré vyzerajú ako delostrelecké gule. Plody obsahujú biele zapáchajúce želé. Visiace plody ako aj konáre, dávajú celému stromu zanedbaný vzhľad, čo však naprávajú neskutočne krásne a voňavé kvety. Tieto stromy sú milované Sinhalcami. Kvety okrem jedinečného tvaru a svojho zloženia, majú pre domácich nielen náboženský podtext (niečo ako je u nás názov rastliny "Kristova koruna" pre Passifloru), ale aj význam. Verí sa totiž, že princ Siddharth Gautama (ktorý neskôr dostal pomenovanie Budha - osvietený a stal sa zakladateľom budhizmu) sa podľa tradície narodil práve pod týmto stromom.

Okrem európskej šľachty tu rastú už desiatky rokov stromy vysadené aj Indirou Gandhí, Jurijom Gagarinom - prvým mužom, ktorý obletel obežnú dráhu Zeme, ale aj strom, ktorý posadil maršal Tito, či U Thant - generálny tajomník Organizácie Spojených národov, či predseda vlády Spojeného kráľovstva. Nachádza sa tu aj strom vysadený Lady Dianou.

V ďialke po pravej strane vidno ďalšiu palmovú alej, tentokrát vysadenú "Cabbage palms" (anglický výraz pre palmu Roystonea oleracea). Ak by vám bolo ľúto, že vidíte iba samé stromy, tu vás priam očarí ďalšia rarita. V korunách stromov zazriete hompáľajúce sa "čosi", čo vám najprv bude pripomínať "ovocie". Pritom sú to kalone (druh netopierov) vo veľkých kolóniách, visiace dole hlavou, či poletujúce v povetrí. Pri troche šťastia sa vám podarí zachytiť ich pri lietaní...

Po "Cabbage palm avenue" zabáčame náhle doprava, k tzv. "Palmyrah Palm Avenue", vysadenou palmami s vedeckým názvom Borassus flabellifer. Cestičkami lemovanými kvetinovými záhonmi z krotónovcov, ibištekov, celózií, či iných u nás známych i menej známych interiérových rastlín sa dostávame k jedinečnému Domu orchideí s bohatou zbierkou orchideí a ostatných epifytov.

Ak ste milovníci orchideí ako sú Dendróbie, Katley, Phalaenopsisy a rôzne ich krížence, nevynechajte práve túto časť. Určite si prídete na svoje pri prehliadke tejto vynikajúcej kolekcie! Nájdete tu však aj neveľké jazierko, bazénik s leknami, či ako keby celý kolorit dopĺňajúce tilandsie (Tillandsia usnoides). Hneď vedľa Domu orchideí sa pred vami otvárajú a pozývajú vás na návštevu dvere do ďalšieho "skleníka" - Domu rastlín, plného aj u nás známymi a bežne dostupnými interiérovými rastlinami.

Míňame hlavný vchod a vydávame sa do južnej časti kráľovských botanických záhrad. Nevieme sa nabažiť bohatosťou flóry. Prechádzame okolo veľkej "steny" z krotónov, ďalšími pestrofarebnými záhonmi, či úsekmi s najrozmanitejšími druhmi rastlín, či tematickými oblasťami. Kvetinové záhony sú skutočnou pastvou pre oči!

Jednou z častí, kde sa pristavujeme, je aj záhrada s liečivými druhmi rastlín (tu tiež nachádzame našu voskovku - s latinským názvom Hoya ovalifolia), študentská záhrada, umelé jazero olemované barmskými, čínskymi a japonskými druhmi bambusu. Na hladine sa rozprestierajú listy lekien a poniektoré už aj začínajú rozkvitať:

Aj keď je jazero umelo vytvorené, tvorí jednu z najobľúbenejších a najromantickejších častí záhrad a my dodávame - právom! Pri jazere je bielo-klenutá rotunda pripomínajúca si George Gardenera, dozorcu parku počas rokov 1844-1849. V tesnej blízkosti sa nachádzajú aj kolekcie ebenu, zbierky cykasov, paliem a agáv.

Zbierka agávovitých rastlín:

V arboréte záhrad nájdete aj "Talipot palm" (anglický názov pre  palmu s názvom Corypha Umbraculifera). Táto palma je doslova celebritou - rastie iba na Srí Lanke. Najjednoduchšie je ju možné identifikovať vďaka svojim obrovským listom. Okrem veľkosti listov tejto palmy patrí k jej zvláštnosti aj to, že kvety vytvára len raz vo svojom živote, a to počas asi štyridsať rokov. Nakoniec však vytvorí najväčšie zhluky kvetov na svete! V starodávnych dobách vraj obrovské listy dosahovali výšku 10 metrov a boli používané na výrobu stanov zošitím pár listov dokopy. "Jeden jediný list je tak široký a veľký, že sa pod neho môže schovať pätnásť alebo dvadsať mužov, a držať sa tak v suchu, keď vonku prší" napísal Robert Knox. Talpot listy boli použité na Srí Lanke a Indii už v období pred Kristom na výrobu jemných ultra dlhodobo pevných pergamenov nazývaných "Ola". Dokonca aj Veľká kronika Srí Lanky (Mahawamsa) a všetky ostatné staroveké knihy boli napísané na takto ošetrených listoch - perga-menoch.

 

 

FOTOGRAFIE


 

Copyright © 2013, HOYA, s.r.o. All rights reserved

 
Rady a tipy všetky články
Netopieria rastlina V obchodoch s kvetmi, kde sa objavuje sporadicky, nájdete rastlinu s názvom Tacca chantrieri (Taka Chantrierova). Aj keď je v ponuke už niekoľko rokov, patrí medzi pomerne nové a neznáme druhy. Je výnimočná svojimi kvetmi. Vďaka nim aj dostala táto rastlina ľudový názov "netopieria rastlina", "čierna netopierka".       Rod Tacca zahŕňa necelých 20 druhov, ktoré pochádzajú z rôznych tropických oblastí sveta. Nájdete ich v Južnej Amerike, v rovníkových oblastiach Afriky, ale aj v severnej Austrálii či juhovýchodnej Ázii. Dokonca rastie aj na tropických ostrovoch v Tichom oceáne. Všetky druhy okrem netypických kvetov charakterizuje morfológia rastliny. Rastlinu tvorí prízemná ružica jednoduchých ale zato pomerne veľkých listov elipsovitého tvaru s dlhými stopkami sviežej zelenej farby, ktoré vekom stmavnú. Jednotlivé druhy sa od seba líšia jednak svojim pôvodom ale na prvý pohľad najmä farbou kvetov. Kvety sú pomerne veľké, takmer čierne (skôr však tmavohnedé), do okolíka usporiadané. "Kvety" tvoria tmavo hnedé listene, ktoré svojím tvarom pripomínajú letiaceho netopiera. Ich priečna dĺžka je až 12 centimetrov a pravé kvety, ktoré nájdete na "nitkách", ktoré môžu dosahovať až 28 centimetrov. Tie sú rozložené v priestore do okolíka. Svojím tvarom kvetenstvá tak-trochu pôsobia aj ako kvety orchideí. A musíme povedať, že s orchideami má taka spoločné ešte niečo... Najznámejšie sú zo všetkých druhov dva, ktoré sú aj ponúkané v obchodoch s kvetmi. Sú to Tacca chantrieri a Tacca integrifolia. T. integrifolia sa bežne nazýva aj "biela netopierka". Tento druh je totiž veľmi podobný tomu predošlému, len jeho listene sú zafarbené na bielo. T. integrifolia je tiež aj väčšia ako T. chantrieri, dosahuje až 1,5 metra (takmer dvojnásobok veľkosti T. chantrieri, ktorý dorastá len do 60 až 90 cm.) . Druh Tacca leontopetaloides napríklad pochádza zo severnej Austrálie, Novej Quiney, rozšírená je aj na tichomorských ostrovoch Polynézie a Mikronézie a jej kvety sú krémovej farby. Ďalší druh Tacca palmata je pôvodom z Malajzie a má zase lesklé listene jasno zelenej farby. Tacca chantrierei pochádza z tropických regiónov juhovýchodnej Ázie vrátane Thajska a južnej Číny, najmä z provincie Yunnan. Sú podrastové rastliny, takže viac preferujú tieň. Ide o pomerne náročný druh, ktorý vyžaduje vysokú teplotu a vzdušnú vlhkosť s dobrou cirkuláciou vzduchu a dobrú drenáž, keďže miluje a doslova potrebuje veľa vody. Zvyčajne taky dostať v obchodoch v čase vegetácie, kedy aj nádherne rozkvitajú a kvitnú až do jesene. Taka patrí medzi náročnejšie druhy, takže nie je vhodná čo sa pestovania týka pre úplného začiatočníka. Ak býva v ponuke kvetinárstiev, tak len ako dospelá, vzrastnejšia rastlina, keďže odrastenejšie rastliny majú čo do pestovania väčšiu mieru úspešnosti ako malé. Tacca je náročná rastlina nielen na starostlivosť ako takú, ale predovšetkým na podmienky pre jej rast. Aké podmienky jej teda vytvoriť? Tacca pochádza z trópov a tvorí podrast vysokých stromov. Preto jej doprajte priestor s dostatočne vysokou teplotou bez priameho svetla. Taktiež sa vyhnite prudkému prievanu. Vyhovujúca je len mierna cirkulácia vzduchu, aby mala rastlina zabezpečený dostatok vlhkosti, ale zároveň nestála v črepníku premočená. Aj keď sú listy dostatočne pevné, mohli by sa pri vyššom pohybe vzduchu poškodiť. Pre taky je nevyhnutná ľahká, priepustná pôda - čo je alfa a omega pestovania tejto kurióznej rastliny. Pre tento účel je veľmi vhodný substrát pre orchidey. Ph by sa malo pohybovať  medzi 6,1 do 7,5.  Ak máte väčšie skúsenosti s pestovaním rastlín, môžete si namiešať aj sami svoju zmesku. Ťažká, ílovitá pôda spolu so stojatou vodou, prípadne chladom - pod 17 °C, vedú k postupnému odhnitiu a rozkladu celej rastliny. Čo sa týka zalievania, substrát by mal byť udržiavaný vlhký, nie však mokrý. Aby ste predišli premokreniu, nezabudnite vysypať na dno črepníka, ktorý by mal mať odvodňovacie otvory, štrk či poukladať črepiny. Vzhľadom k tomu, že taka rastie rýchlo pamätajte, čím viac tepla rastline doprajete (ideálna je stála teplota 20 - 23 °C), tým častejšie ju bude potrebné aj zalievať, a rastlinu možno budete musieť zialiať častejšie - maximálne však 2x do týždňa. Ak rastlinu pestujete v priestore s nižšou vlhkosťou, listy len denne roste vodou. Vždy sa presvedčte a skontrolujte pôdu, aby ste sa ubezpečili, že zachovávate rovnováhu. Take rovnako doprajte aj výživu. Na prihnojenie, ktoré sa robí zjari raz za 2-3 týždne, použite hnojivo určené pre orchidey. Hoci sú taky trváce rastliny, v zimnom období rastú predsa len trochu pomalšie. Pestujte ju pri teplote okolo 17-18 °C a nechajte povrch zeminy medzi zálievkami trochu vyschnúť. V zimnom období rastlinu nehnojte! Rovnako neumiestňujte rastlinu k výhrevnému telesu. Ako vidíte, taka naozaj patrí do rúk už skúsených pestovateľov rastlín. Napriek svojim nárokom poskytuje jeden z najzaujímavejších "zjavov" v ríši flóry. Hoci je podobná vzhľadom známejšiemu lopatkovcu (Spathiphyllum), vďaka svojim unikátnym a až desivo pôsobiacim kvetenstvám omráčia snáď každého milovníka kvetov.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
5.6.2017 viac »
KVET VYSTAVY FLORA BRATISLAVA 2017 Tak ako po iné minulé roky, aj tento rok už po 38. krát otvára svoje brány areál výstaviska Incheba Expo všetkým milovníkom flóry a záhradníčenia na medzinárodnej výstave kvetov a zahradníctva Flóra Bratislava 2017. Čo môžete na výstave obdivovať? Obrovské množstvo kvetov, interiérových či záhradných rastlín, aranžmány, expozície malých či veľkých bonsajov, kaktusov, semien... predstaví sa tu viac ako 150 vystavovateľov a predajcov zo Slovenska, Česka, Talianska, Holandska, Francúzska, Poľska a Maďarska. Svoje miesto si na ploche 11 000 metrov² však nájdu aj záhradkári - aby si prezreli záhradnú mechanizáciu, náradie, záhradný nábytok, ako aj ďalší tovar určený do záhrady, či spojený s kvetmi a záhradou. A veľa, veľa kvetov, ktoré si môžete aj priamo na výstave zakúpiť. Ak máte záujem o floristiku, tento rok je na programe výsostne kráľovská téma. Tohtoročná výstava sa totiž nesie v duchu osláv tristého výročia narodenia Márie Terézie. Keďže "Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska", ako znie celý jej titul, sa narodila 13. mája roku 1717, tohto roku si pripomíname už tristé výročie jej narodenia. Jej význam je nedozierny - Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, okrem toho podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu s najschopnejších panovníkov vtedajšej doby a dokonca aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najschopnejších panovníkov Habsburského rodu. Svojmu manželovi, Františkovi I. Lotrinskému porodila až 16 detí, z ktorých najvýznamnejší boli Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár a Leopold II. O jej vzdelanosti hovorí fakt, že hovorila plynulo taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky. Expozícia vytvorená pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie.   Akiste sa už neviete dočkať, aký je tohtoročný Kvet Flóry Bratislava 2017. Je ním stračonôžka - Delphinium, ako znie jej latinský odborný názov. Ide o trvalku kvitnúcu v letnom období. Pôvodné druhy pochádzajú z Európy a Ázie, ale rásť ich nájdete aj v severných oblastiach tropickej Afriky. Kvety, súkvetia sú pomerne dlhé, vzpriamené, usporiadané v strapcoch alebo metlinách. Samotné kvety sú súmerné, jednoduché ale aj pln, s ostrohou. Sú modrej, fialovej bielej a ružovej farby. V záhradách kvitnú od júna až júla po celé leto. Poznáme až 300 druhov (jeden z nich, Delphinium oxysepalum - Stračonôžka tatranská nájdete aj vo Vysokých Tatrách). Známe a cenené ako rezané kvety sú druhy D.x cultorum, D. 'Pacific' a D. x belladonna a množstvo ich farebných variet.   Autorom návrhu a celej realizácie expozície je atelíér Róbert Bartolen v Nitre. Na vytvorenie celej expozície bolo použitých 2500 kusov týchto prenádherných kvetov, ktoré sme mohli tiež obdivovať aj v kyticiach pri nedávnej voľbe MISS SLOVENSKO 2017.   Stračonôžky ako záhradné rastliny majú rady veľa svetla, nie však priamo úpal a výživnejšie vlhké pôdy. Kedže ide vzrastom o vysoký druh, je vhodné porasty priväzovať k opore. Inak veľmi ľahko políhajú, najmä vo veterných polohách. Veľmi ľahko sa pestujú a ak si budete chcieť rastliny namnožiť, môžete tak učiniť na jar delením, semenom alebo koreäovými odrezkami. Vysádzajte ich samostatne viacero farieb, ale pekne vyniknú aj spolu s inými trvalkami.       Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
4.5.2017 viac »
Kedy sa rastliny presádzajú? Spôsob, ako presádzať rastliny do väčších kvetináčov, môže byť viacerým milovníkom flóry už zrejmý. Ako sa však spoznáte na prvý pohľad na rastline, že presadenie je nanajvýš potrebné? Izbové rastliny, pokiaľ majú dostatok tepla, svetla a dostatočnú zálievku, rastú pomerne rýchlo. Vo veľmi dobrých podmienkach môžu rásť dokonca tak intenzívne, že skôr či neskôr ich budete musieť presadiť do väčších kvetináčov. Rastliny (bez rozdielu druhu) však už samé dokážu naznačiť potrebu presadiť. Ak ich necháte nepresadené, čoskoro to bude na nich aj poznať. Vyzerajú nezdravo, nezriedka je badať na takých rastlinách aj výskyt škodcov a chorôb. Ak sa starostlivosť zanedbá, mnohokrát im už nepomôže ani akýkoľvek pokus o ich záchranu. Ako takýmto stavom predchádzať? Včasnému presadeniu rastlín. Ako teda spoznáte, že je už najvyšší čas? - V prvom rade to vidieť na rastline. Aj keď môže na prvý pohľad vyzerať pekne husto, v podstate prestáva rásť. (Vidno to najmä u priesad letničiek, muškátov či iných záhradných druhov, ktoré by sa mali po zakúpení čo najskôr presadiť do koncových (väčších) nádob, hrantov a podobne.) Jej nové prírastky sú akoby zakrpatené, pri pestrofarebných druhoch nevyfarbené a bledé. Je to znak, že korene už nemajú v zemi dostatok miesta a najmä nemajú zeminu, ktorá im poskytuje živiny. Teda, korene už vyplnili celý kvetináč a nie je v ňom dostatok zeminy pre zdravý vývoj rastliny. - Ak rastlina rýchlo vedne, neznamená to, že je potrebné častejšie zalievať. Je to príznak, (ako sme opísali vyššie), že korene vyplnili kvetináč, takže aj keď zalejete, voda v podstate len prejde črepníkom ako cez sito. Nepomôže, keď postavíte črepník do podmisky a necháte, nech si sama rastlina načerpá vodu. V tomto prípade ju len zbytočne vystavujete nebezpečenstvu vzniku preliatia a tým aj hniloby. - Ak si nie ste istí, či sa vašich rastlín týkajú prvé dva prípady, u tretieho si môžete byť celkom istí. Je to kontrola prekorenenia. Obyčajne už cez odtokové otvory vyrastajúce korene predznamenávajú ubúdajúce množstvo zeminy v črepníku. Ďalším príznakom bývajú zdeformované umelohmotné kvetináče. Aj pohľad zvrchu na zem v črepníku napovedá, že zemina je ťažká. Voda ňou len problematicky prechádza a ak aj prejde, tak rýchlo odtečie na dno či mimo kvetináča do podmisky. Ak však rastlinu z črepníka vyberiete a vidíte korene vinúce sa po obvode črepníka, ktoré navyše začínajú mať hnedastý odtieň, je to znak neodkladať vec na neskôr, konať rýchlo a rastlinu presadiť. Najbezpečnejšie stav však zistíte, keď koreňovú sústavu skontrolujete sami. Stačí rastlinu vybrať z črepníka a takto si prezrieť korene. Urobiť tak môžete 2 spôsobmi: a.) Jemným stlačením kvetináča po stranách, ktorým dostanete medzi steny kvetináča a korene vzduch. Ten vám pomôže pri vyberaní rastliny. Pomôcť vytlačeniu rastliny z črepníka si môžete aj stlačením kvetináča zospodu. Kvetináč však stláčajte jemne, aby ste nepoškodili či už korene alebo listy či vetvičky rastliny. b.) Ak sa vám nedá vybrať rastlinu z črepníka jemným spôsobom, je potrebné prejsť k tomu hrubšiemu. Zoberte si nôž s dlhou čepeľou. Zasuňte ho medzi stenu kvetináča a koreňový bal. postupne pomalým zarezávaním sa medzi kvetináč a korene prejdite celým obvodom kvetináča. Koreňový bal by mal byť už uvoľnený a rastlina aj sama vypadne z kvetináča. Ak by ani to nepomohlo, skontrolujte, či zospodu neprerastá cez odtokové dierky. Kvetináč stlačte zospodu, ako sme uviedli v prvom prípade. Vždy sa snaže vyberať rastlinu z kvetináča bez poškodenia koreňov. Niektoré druhy či skupiny rastlín porušenie koreňov nemusia znášať. Iným naopak pomôžete v prekoreňovaním novým substrátom. Avšak VŽDY aspoň 24 hodín pred tým, ako sa chystáte vybrať rastlinu, či už sa chystáte len skontrolovať korene, alebo idete rastlinu presadiť, kvetináč ponorte do väčšej nádoby s vodou, aby sa rastlina dostatočne napila. Tým sa aj korene samé uvolnia od črepníka a vy budete môcť bez problémov či následných dôsledkov rastlinu vybrať a presadiť.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
19.4.2017 viac »