Zalievanie rastlín

V jednej z anketových otázok sme sa vás pýtali, čo vám najviac spôsobuje problémy pri pestovaní rastlín. Jednou z najčastejších odpovedí (konkrétne druhou: okrem zvolenia toho správneho miesta) je práve problém, ako rastliny zalievať. Rozhodli sme sa, že venujeme pozornosť tejto tematike. Keďže sa blíži dovolenkové obdobie, dáme tentokrát prednosť práve zalievaniu. Okrem toho, že rozoberieme zalievanie ako také, popíšeme, ako a kedy zalievať.

Určite ste sa viacerí pri otázke položenej personálu v obchode s kvetmi, ako máte tú-ktorú rastlinu zalieva, stretli s odpoveďou typu: "zalievajte rastlinu jeden, prípadne dvakrát za týždeň". Ak vám niekto radí niečo podobné, najskôr nebude v oblasti celkom zbehlý. Zalievať, správne zalievať rastliny totiž nie je jednoduché a už vôbec sa nedá zovšeobecniť do vyššie spomenutého pravidla. V podstate, určenie ideálneho spôsobu zálievky platného pre všetky rastliny, ani neexistuje, resp. je závislé od viacero faktorov. Na frekvenciu a množstvo vody potrebnej na zaliatie totiž vplýva:

- Rôznorodosť druhov rastlín: každý druh rastliny má iné nároky, a teda sa zalieva inak,
- Obdobie v roku: rastliny majú inú potrebu vlahy na jar, či v lete, a celkom inú na jeseň, či v zime. S tým súvisí,
- Vegetačné obdobie: keď je rastlina vo fáze rastu, má iné požiadavky na vodu, ako napríklad tá istá rastlina v čase vegetačného pokoja,
- Rastová fáza: obyčajne mladé rastliny vyžadujú viac vody ako ich staršie "príbuzné", či rastliny po presadení,
- Svetelné podmienky miesta, kde sú rastliny: korene rastlín, ktoré sú umiestnené na svetlom či dokonca slnečnom mieste budú rýchlejšie vysychať ako u rastlín umiestnených v polotieni,
- Teplotné podmienky miesta, kde sú rastliny: v teplej miestnosti prebieha rýchlejšie fotosyntéza, teda rastliny majú zvýšenú tendenciu vysychá, ako v miestnosti chladnejšej. Dokonca aj keď sa zdá, že rastliny umiestnené na slnečnom mieste majú dostatok vody, ich listy môžu ovísa. Je to z dôvodu priveľkého tepla a rastliny rýchlejšie transpirujú ako sú schopné dostatočne rýchlo prjímať vodu zo zálievky,
- Kvalita črepníka: hlinené kvetináče držia vlhkosť v sebe, zatiaľčo v umelohmotných korene rastlín môžu rýchlejšie vysychať. Na spôsob a frekvenciu zálievky vplýva aj
- Spôsob, akým rastlinu pestujete: inak zalievate zemité rastliny, a celkom inak napríklad hydroponicky pestované rastliny, alebo rastliny zasadené v samozavlažovacích kvetináčoch.

Ako vidno, správne zalieva je celkom "umenie". Je však veľmi dôležité, aby ste sa vyhli obom extrémom: vyschnutiu a preliatiu. Pri vyschnutí je zemina v črepníku vysušená do takej miery, až je celý koreňový bal oddelený od črepníka a zmeny sa prejavia aj na rastline. Tá je zvädnutá a uhynie, ak ju rýchlo nezalejete alebo nevložíte do nádoby s vodou. Unikajúce vzduchové bublinky vás spoľahlivo budú informovať, kedy bude koreňový bal celkom nasiaknutý vodou. Potom len rastlinu z nádoby s vodou vyberiete a prebytočnú vodu necháte stiecť. Väčšinou sa takto rastlina rýchlo spamätá. Potom je ale vhodnejšie venovať zálievke vyššiu pozornosť, a nevystavovať rastlinu podobným "šokom". Pri preliatí, čo je horší variant, je zemina naopak premočená a rastlina neduživá. Pokiaľ je ešte umiestnená v chladnejšej či tmavšej miestnosti, alebo táto situácia nastane v zimnom období, zvyšuje sa tým možnosť jej uhynutia.

Ďalším problémom v súvislosti so zálievkou je jej spôsob aplikácie. Rastliny možno zalieva zvrchu na zeminu, alebo zospodu, pomocou spodného vzlínania. Väčšinou sa zospodu zalievajú rastliny, u ktorých by pri bežnom zaliatí hrozil vznik poškodenia (u krehkých druhov rastlín) alebo vzniku choroby. Teda u rastlín s chĺpkatými listami, na ktorých by sa voda mohla držať. Napríklad u saintpaulií, gloxínií, papučiek a pod. V tomto prípade nalejte do podmisky toľko vody, koľko sa zmestí. Po čase voda zmizne, presiakne do substrátu. U ostatných druhov je možné vodu aplikovať priamo zvrchu na povrch zeminy. Frekvencia a množstvo sú závislé od faktorov, ktoré sme spomenuli vyššie. Čo sa však spôsobu týka, všeobecná zásada u väčšiny druhov rastlín je zaliať zvrchu a výdatne (samozrejme, v závislosti od vyššie spomenutých faktorov), aby voda pretiekla celým koreňovým balom až do podmisky. Z nej vodu vyliať a ďalšiu zálievku aplikovať až zemina vyschne natoľko, že bude na dotyk suchá. Pri niektorých druhoch rastlín stačí skontrolovať povrch zeminy, u iných je lepšie presvedčiť sa o jej stave tak, že zaryjete hlbšie. Takýmto spôsobom zalievame väčšinu interiérových rastlín a najmä v období vegetácie. U ostatných, ako sú kaktusy, sukulenty, je nutné nechať zeminu preschnú viac. V zimnom období sa zalievajú ešte s dlhšími pauzami medzi zálievkami. Ešte snáď dodáme, že rastliny je bezpečnejšie pestovať v črepníkoch s odtokovoým otvorom.

Rastliny, ktoré naopak majú rady vlhko, majú aj zvýšené požiadavky na vodu. Je to napríklad u papraďorastov a vlhkomilných druhov rastlín. Ak sú pestované na teplom stanovišti, ponechávajte aj substrát rovnomerne vlhký a tiež zvyšujte vzdušnú vlhkosť v ich okolí.

A dôležitá je aj kvalita vody, ktorou rastliny zalievate. Najlepšia je samozrejme voda mäkká, dažďová alebo aspoň prevarená. Pri klasickej vode z vodovodu sa časom na najmä hlinených črepníkoch vytvoria usadeniny minerálnych solí, ktoré okrem toho, že rastliny boli zalievané nevhodnou vodou, hovoria aj o zlej pôdnej reakcii. Tento stav môžete pozorovať aj na rastlinách: zastaví sa im rast, ich listy zožltnú alebo sa na nich objavia hnedé škvrny. Pri nadmernom zalievaní, ale aj pri rastlinách, ktoré sú pestované v tej istej zemine dlhší čas, sa na povrchu zeminy objavia riasy a mach. Takáto zemina býva mazľavá a dochádza v nej ku kyslej reakcii. V takomto prípade je potrebné zeminu v črepníku nechať trochu preschnúť, presadiť rastliny do novej zeminy a miernejšie polievať.

Pýtate sa, akým spôsobom skontrolovať, kedy je potrebné rastlinu opätovne zaliať? Aj táto oblasť patrí medzi problematické. Väčšinou potrebu zaliať rastlinu spoznáte na samotnej rastline. Ale ako možnosť, ako rozpoznať, kedy je nutné ju znovu zaliať, ju neodporúčame. Na listoch sukulentných rastlín vzniknú nepekné "vrásky", ktoré len veľmi ťažko neskôr zmiznú. U ostatných druhov rastlín začnú vplyvom nedostatku vlahy listy vädnúť, usychať, čo zase vyzerá nepekne a aj celkovo rastlina vyzerá biedne. Práve v tejto súvislosti sme aj položili ďalšiu anketovú otázku: Akým spôsobom kontrolujete potrebu zálievky vy? Aj tu existuje viacero faktorov. Inak sa opätovne zalievajú zemité rastliny, inak hydroponické, a celkom inak rastliny posadené v samozavlažovacích kvetináčoch. Potrebu zálievky môžete skontrolovať zrakom, hmatom, pomocou vlhkomera. Ďalšou pomôckou pri zalievaní sa ukazujú aj rezervoáre zapichnuté v substráte. Niekto sa spoľahne na svoj odhad, a iní posudzujú potrebu vody podľa dvoch, troch predošlých metód. Napokon, môžete sa aj vy sami zúčastniť spomínaných ankiet.

Máte konkrétny problém, ktorý súvisí práve so zalievaním? Dajte nám o ňom vedieť.

< predchádzajúci		nasledujúci >