Rastliny zmŕtvychvstania

Hovorí vám niečo názov "Ruža z Jericha"? Volajú ju aj "Ruža Panny Márie" či "Ruky Panny Márie", čo odkazuje na jednu z množstva legiend, ktoré rozšírili križiaci, keď sa vracali zo Svätej zeme, a síce - keď Mária túto rastlinu obetovala ako poďakovanie pri úteku do Egypta. Je to vzácna a vskutku nevšedná rastlina, a vraj aj liečivá. Do klbka schúlená sa akoby šibnutím čarovného prútika premení na zelenú rastlinu...

nepravá "Ruža z Jericha" - Selaginella lepidophylla

Musíme však trochu upresniť informáciu. Pod názvom "Ruža z Jericha" sa predávajú dva celkom rozdielne druhy rastlín. Jedným je Anastatica hierochuntica (pravá "Ruža z Jericha", v češtine majú pre túto rastlinu pekný a výstižný názov - "Choulivka Jerišská", ktorého názov už obsahuje schopnosť rastliny pri nedostatku vlahy jednoducho sa schúliť, aby tak ľahšie prežila sucho, a tiež, aby sa ľahšie - v podobe klbka - premiestnila na vlhkejšie miesto.) Druhým druhom, nepravou "Ružou z Jericha" je rastlina s názvom Selaginella lepidophylla (alebo tiež Lycopodium lapidophyllum), ktorá sa rovnako ako Anastatica pri nedostatku vlahy schúli do klbka, ale lístím pripomína ostatné druhy Selaginelly (plavúnky). Tú je dostať v obchodoch častejšie, preto sa jej budeme venovať viac.

Selaginella lepidophylla (ako aj Anastatica sú) ukážkovým príkladom tzv. poikilohydrických rastlín. Sú to rastliny, ktoré dokážu regulovať hospodárenie s vodou do takej miery, že pri jej nedostatku vyschnú, ale celkom neuschnú - len sa zvinú a zmenia svoju farbu. Táto schopnosť im pomáha prečkať pre ich rast nevhodné obdobie, a tým, že sú schúlené do klbka, sa jednoducho ľahšie "premiestnia" na miesta s vlahou. Ak sa dostanú na vlhkejšie miesto, opäť sa rozvinú a "rastú" ako iné bežné rastliny. Ďalšie ich pomenovania "púštny bežec", "stepný bežec" odkazujú práve na túto schopnosť schúliť sa a jednoducho sa odkotúľať tam, kde je vlhkejšie.

Možno sa teraz pýtate, či rastlinu sucho nepoškodzuje. Ako sme uviedli vyššie, rastliny síce vyschnú, ale celkom neuschnú. K trvalému poškodeniu nedochádza, resp. sucho nie je príčinou ich úhynu. Rastlina sa postupne prispôsobí suchu reguláciou vody v bunkách. Zároveň tu dochádza aj ku strate chlorofylu (zeleného farbiva, ktoré listy obsahujú) a k jeho celkovému rozkladu. Preto tento typ rastlín mení svoju farbu zo zelenej na sivo hnedú a pomalšie rastie. Keď však takéto rastliny opätovne namočíte (a je jedno, či po jednom dni, mesiaci, roku, alebo aj po niekoľkých rokoch! - dokonca sa takéto rastliny našli v hrobkách egyptských faraónov, a "ožili"...), dôjde k postupnej obnove jednak chlorofylu (rastliny sa zazelenajú) a jednak sa rozvinú (opäť u nich začne fungovať transpirácia, akú poznáme u bežných rastlín).

Selaginella lepidophylla má pôvod v Mexiku a Texase (kde sa mimochodom predáva ako droga), na rozdiel od pravej "Ruže z Jericha" - Anastaticy, ktorú nájdete v oblastiach, akými sú Egypt, Saudská Arábia, Sýria a Palestína, ale tiež aj v Maroku či Iráne.

Ako rastlinu pestovať?

Bežne sa Selaginella lepidophylla predáva v suchom stave a obyčajne býva umiestnená, zabalená v krabičke. Pre jej pestovanie nie je potrebná ani zemina. Klbko stačí vybrať a bez toho, aby ste násilne začali výhonky vyrovnávať, rastlinu namočte do vody. Rastlinu môžete len namočiť, ale tiež aj nechať na noc ponorenú v miske s vodou. Najlepšie je použiť teplú vodu (tá pôsobí rýchlejšie). Prvé zmeny sú vidieť už po pár minútach, ale rastlina sa celkom "otvorí" a zazelená až po 12 hodinách. Vnútri je celkom zelená a vydáva príjemnú sviežu vôňu. Rastlinu môžete, ale aj nemusíte teraz držať vo vlhku. Ak ju necháte mimo misky, hneď - behom ďalších 12 hodín - vyschne a schúli sa do klbka. Rastlina, resp. jej spodná časť, však môže zostať ponorená po dobu nasledovných 5-8 dní v miske s vodou a až potom ju nechajte vyschnúť. Tento proces môžete kedykoľvek zopakovať. Vždy sa zazelená, a potom zase vždy "vyschne". Jedinému sa však vyvarujte - prílišnej vlhkosti! TO JE JEDINÝ JEJ "ZABIJAK"! Rastlinu napadnú plesne, čo pre ňu znamená úplný koniec...

Selaginella lepidophylla sa po celkovom otvorení zelená

Pre zaujímavosť, existuje ešte jeden druh Astericus pygmeanus (alebo sa tiež volá Pallenis hierochuntica). Tak ako predchádzajúce dva druhy, aj tento v suchom "stave" vyzerá ako schúlené klbko sivo hnedej farby, zato keď ho namočíte, alebo položíte do misky s vodou, z klbka sa rozvinú listy, ktoré postupne ozelenajú.

OSTATNÉ FOTOGRAFIE

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 14,5 tisíc!

< predchádzajúci		nasledujúci >