K najznámejším rastlinám pestovaným v predjarnom období patria snežienky, bledule, konvalinky, prvosienky či cibuloviny (narcis, tulipán, hyacint, modrica). Ak ste si ju nevysadili už minulý rok koncom leta, na jeseň, dostať kúpiť v kvetináči môžete v tomto čase aj populárnu korunkovku (Fritillaria imperialis 'Aurora').
Aj keď korunkovka kvitne až v apríli, už teraz (ak máte šťastie) sa s ňou môžete stretnúť. Prezradí ju totiž nepríjemný zápach cibule, ktorý vraj odpudzuje krtkov a iné drobné živočíchy v záhradách. Cibule sú pomerne veľké (9-13 cm v priemere, s obvodom 24 a viac cm), krémovo bielej farby. Zvážte použitie korunkovky vo vašej záhrade. Jedná sa o jedovatú rastlinu. Najjedovatejšou časťou su však cibule. Aj pri vysádzaní pracujte radšej s ochrannými rukavicami. Patrí medzi ľaliovité rastliny (čeľaď Liliaceae). Pôvodne rástla na území Anatolie a Iraku, cez náhornú plošinu Iránu až po Afganistan, Pakistan a oblasť Himalájí. Aj keď sa pestuje v záhradách, možno povedať, že naturalizovaná je v Rakúsku a na Sicílii. Svoj druhový názov "imperialis" - kráľovská je odvodený od zhluku visiacich kvetov usporiadaných v kruhu, ktorý pripomína cisársku korunu. Hovorí sa jej aj "biblická ľalia". Fritillaria imperialis dorastá do výšky 1 m a nesie kopijovité lesklé listy usporiadané v praslenoch a rozostavené v určitých intervaloch pozdĺž stonky. Navrchu sú stonky zavŕšené chocholčekom listov, pod ktorými sa hompáľajú pomerne veľké ovisnuté kvety zvončekovitého tvaru, vyrastajúce po 5 až 10 kusov. Najčastejšie sa pestuje Fritillaria imperialis odroda 'Aurora ktorá má oranžovo červené kvety. Keďže sa pestuje veľa odrôd, kvety však môžu byť aj v žltej (odroda 'Lutea', prípadne 'Lutea Maxima'), červenej ('Rubra Maxima'), bielej ('Early Romance'), krémovej ('Garland Star') či oranžovej farbe ('Crown Imperial'). Čo sa týka stanovišťa, má podobné nároky ako ľalia. Pestovať ju môžete vo voľnej pôde ako aj v kvetináčoch. Pekne vynikne medzi listami funkie (Hosta), ale vysadiť ju môžete aj spolu s ďalšími druhmi cibulovín, napr. tulipánov a narcisov. Vyberajte jej však miesta plné slnka ale bez poludňajšej páľavy s piesočnatými, dobre odvodnenými pôdami, prípadne s dostatočnou drenážnou vrstvou. Dobre sa jej tiež darí v hlbokých, výživných hlinitých, ale dostatočne priepustných pôdach. Účinnou pomôckou je jednoducho nesadiť cibule na miestach, kde sa po daždi zdržiava voda. Sadí sa koncom leta, na jeseň. Saďte ju do zadných častí záhonu, kde pekne vynikne, a zároveň neprekryje menšie cibuloviny či iné druhy rastlín. Odporúča sa sadiť korunkovku v priedušnom tégliku alebo v pôvodnom kvetináči, do hĺbky 10 až 25 cm. Vykopte jamu, na dno vysypte piesok, uložte naň cibuľu (sadí sa šikmo, aby sa nehromadila voda pri rašiacom púčiku), zasypte humóznou pôdou a navrch vysypte kamennú drť. Cibule po vysadení dobre zalejte, aby sa stihli zakoreniť ešte pred príchodom prvých chladnejších dní. Keď korunkovka kvitne, okrem zalievania priebežne odstraňujeme odkvitnuté kvety. Po úplnom odkvitnutí kvetov isty zožltnú a vysušia sa. Obe, kvetnú stonku aj suché listy zrežieme tesne nad zemou. Pred príchodom zimy nezabudnite aj na mulčovaciu kôru, ktorá bude cibule chrániť pred nadmerným vlhkom. Na jar už vytvoria listy a potešia vás kvetmi. Na vhodnom stanovišti býva pomerne dlhoveká a vyžaduje len občasné delenie trsov tesne po zatiahnutí.
Korunkovky boli veľmi obľúbené v 18. a 19. storočí, boli považované za symbol sily a vznešenosti. Aj preto sú súčasťou zámockých záhrad. O obľúbenosti tohto impozantného kvetu svedčí aj skutočnosť, že sa objavil na jednom zo slávnych a známych obrazov velikána maliarskeho umenia, Vincenta van Gogha, s názvom "Crown Imperial Fritillaries in a Copper Vase".
