Radi pestujete interiérové rastliny? Ak áno, určite sa občas stretnete s niektorými problémami súvisiacimi s ich pestovaním. Ak nejaký aj musíte riešiť, isto hľadáte pomoc na rôznych fórach na internete, v záujmových skupinách na sociálnych sieťach, siahnete po patričnej literatúre, alebo sa spýtate na radu známych. Aby ste si vedeli zodpovedne pri niektorých problémoch poradiť, pomôcť aj sami, prinášame vám niektoré chyby, mýty o pestovaní, ktorých sa mnohí ľudia dopúšťajú a ktoré vedú k úhynu rastlín.

Mýtus číslo 1: Rastlinám sa darí dobre len vo väčších črepníkoch.

Skutočnosť: Veľmi častá domnienka. Často sa robí, keď si chcú ľudia zjednodušiť vec. Mnohokrát si ju však len skomplikujú. Rast rastliny nedokážete nijako urýchliť, ani presadením hneď do veľkého kvetináča. Niektoré rastliny (väčšinou sú ozdobné kvetom - čínska ruža /Hibiscus/, bugénvilea /Bougainvillea/, klívia /Clivia/ a pod.) dokonca lepšie rastú, spoľahlivejšie a bohatšie kvitnú, keď ich kvetináč mierne obmedzuje. Z tohto dôvodu sa presádzajú, ak je to naozaj nevyhnutné. Ostatné rastliny nie je taktiež múdre presadiť hneď do veľkého črepníka. Rastliny prestanú rásť, prípadne ak rastú, rastú pomaly. Častokrát majú problém vôbec v črepníku zakoreniť. Trvá im to oveľa dlhšie, ako je to u rastlín presádzaných postupne. To ich zbytočne veľmi vysiľuje. Je preto lepšie presádzať rastliny do črepníka väčšieho len o 1-2 veľkosti. S ďalším presádzaním počkajte, až kým korene kompletne vyplnia črepník.

Ďalším dôvodom, prečo nepresádzať a ani nepestovať rastliny vo veľkom črepníku, je nebezpečenstvo výskytu hniloby koreňov. Výsledkom okrem útlmu rastu je udržiavanie nezdravo vysokej vlhkosti zeminy, čo má za následok hnilobu koreňov a spolu s ďalšími nepriaznivými vplyvmi aj rýchly úhyn rastlín. Keď sa vám v črepníku drží dlho vlaha či na zemine vytvárajú hubovité nánosy či mach, je to najpravdepodobnejšie dôsledok toho, že pestujete rastlinu v príliš veľkom kvetináči.

Mýtus číslo 2: Choré rastliny nezachránite prihnojovaním.

Skutočnosť: Živiny obsiahnuté v organických či priemyselne vyrábaných hnojivách nie sú liek. Sú určené len pre zdravé rastliny, ktoré rastú energicky a živiny, ak nie sú obsiahnuté v pôde, pre rast aj potrebujú. Nemôžete nanútiť rastlinám viac živín, ako potrebujú, a už vôbec nie chorým rastlinám, ktoré bojujú s nepriaznivými činiteľmi a prihnojením by ste ich ešte viac vysílili. Choré rastliny totiž nielen, že absorbujú menej živín ako zdravé rastliny, ale ich absorbujú oveľa ťažšie. Nadmerné či nevyužité živiny sa potom hromadia v pôde, čo negatívne vplýva na jemné korene a je príčinou chorobného sfarbenia listov.

Ďalšia chyba súvisiaca s prihnojovaním: nikdy neprihnojujte rastliny zvädnuté, prípadne so suchou zeminou v kvetináči v domnení, že si ušetríte čas pri zalievaní. Zemina by mala byť pred samotným hnojením mierne vlhká, aby dokázala bez problémov zriedenú hnojivú zálievku absorbovať a taktisto aby hnojivá zálievka rastline neublížila. To isté platí aj pri hnojivách aplikovaných na list. Rastliny nesmú pred hnojením postrádať vodu, a už vôbec by nemali byť zvädnuté.

Mýtus číslo 3: Na to, aby ste rastlinu primäli kvitnúť, ju stačí prihnojiť.

Skutočnosť: V predchádzajúcom mýte sme hovorili o neúčinnosti hnojenia u chorých rastlín. To isté platí aj tu: hnojením neovplyvňujete vždy kvitnutie. Nie všetky rastliny na to, aby zakvitli, prihnojenie potrebujú, na samotnú indukciu kvetov to nestačí. Pamätajte na to, že každý jeden druh potrebuje niečo iné. Niektoré druhy izbových rastlín sú fotoperiodicky citlivé. Zjednodušene povedané, niektoré druhy sú citlivé na dĺžku dňa. Niektoré vykvitnú bez ohľadu na to, či majú dostatok alebo nedostatok prirodzeného slnečného žiarenia. To sú rastliny fotoperiodicky neutrálne, napríklad cyklámen /Cyclamen/, muškát /Pelargonia/, prvosienka /Primula/, fialka /Saintpaulia/, gloxínia /Siningia/. Iné zase potrebujú dlhé svetlo (krátku tmu) počas 24 hodín, aby zakvitli - to sú dlhodenné rastliny. Sú to napríklad rastliny pochádzajúce z mierneho pásma kvitnúce v letnom období. Poznáme aj krátkodenné rastliny, rastliny krátkeho dňa, ktoré potrebujú na tvorbu kvetov zase málo svetla, resp. dlhú časť dňa úplnú tmu. Taká je napríklad kalanchoa /Kalanchoe/ a poinsettia /Euphorbia pulcherrima/). Tie sú dokonca natoľko citlivé na dĺžku svetla (alebo skôr tmy), že ak nemajú dostatok prítmia alebo je toto obdobie tmy prerušené svetlom pouličných lámp, rastliny jednoducho nevykvitnú.

Pri broméliách, aby vykvitli, sa používajú látky, uvoľňujúce etylén. V domácich podmienkach na to postačí ovocie či šupka z banána.

Zornica /Hippeastrum/ musí prejsť obdobím sucha, aby ste sa mohli opäť tešiť z krásy jej kvetov. Niektorým africkým rastlinám nestačí ani sucho, musia byť spálené.

Veľa druhov interiérových rastlín je zase citlivých na teplotu, sú termoperiodicky citlivé. Napríklad dvojročné sirôtky /Viola/ alebo dvojročné klinčeky /Dianthus barbatus/, aby vykvitli, musia mať chlad a prejsť juvenilnou fázou, musia dorásť. Iné, napríklad papučka /Calceolaria/, reagujú na nižšie teploty, ako sú pre pestovanie bežné.

Aj kvitnutie u orchideí je veľmi rozmanité, v závislosti od druhu. Všetky druhy však kvitnú na novovytvorených výhonkoch. Orchidey kvitnú v zásade po období pokoja (koniec jesene začiatok zimy), ktoré je pre každý druh inak typické a viac či menej výrazné. Niektoré druhy na vytvorenie kvetov vyžadujú nižšie teploty (dendróbie /Dendrobium/), suché podmienky (katleja, /Cattleya/) alebo nižšie teploty v kombinácii s určitou intenzitou slnečného žiarenia (cymbídia /Cymbidium/). Druhy z vlhkých tropických pralesov s podmienkami trvalého rastu nemajú striedanie rastu a pokoja až také výrazné, takže im stačí jemný pokles nočných teplôt, ktorý nastáva prirodzene koncom jesene a v zime. To je prípad niektorých druhov črievičkovcov /Paphiopedilum/ a lišajovcov /Phalaenopsis/. Preto zbytočne neexperimentujte v podobe teplotných šokov. Orchidey rastú pri teplote 20 až 25 stupňov. Nikdy by teplota nemala presiahnuť hodnotu 27 stupňov. Pokles teplôt, ktorý spôsobí nakvitanie, je prirodzený, vplyvom zmeny ročného obdobia, keď sa teploty pohybujú v rozmedzí 16 až 18 stupňov. Ďalšie ovplyvňovanie zmenou teploty nie je potrebné. Rovnako je nepotrebné aj dodatočné prihnojovanie, keď už raz orchidey rozkvitajú.

Sú druhy izbových rastlín, ktorých kvitnutie je ovplyvňované dokonca zrezávaním výhonov. Časté a hlboké zrezanie môže nielen oddialiť ale aj celkom znemožniť kvitnutie. Napríklad voskovky /Hoya/ neznášajú zrezávanie. Naopak, mučenku /Passiflora/ je dobré na jar zrezať z 1/3, odstrániť všetky vytiahnuté výhonky a bonia listov a bočné skrátiť tak, aby mali 15 cm. Oleander /Nerium oleander/, na rozdiel od mučenky by sa mal zrezať hlboko (až z 1/2 a bočné výhonky na dĺžku 10 cm), aby ste mu zachovali pekný hustý tvar. Bugénviley /Bougainvillea/ sa zrezávajú len veľmi opatrne, keďže sú schopné kvitnúť len na dreve vytvorenom a dozretom minulý rok.

Mýtus číslo 4: Izbové rastliny potrebujú pre svoj rast veľa priameho slnečného svetla.

Skutočnosť: Len niektoré izbové rastliny dokážu prežiť na priamom slnku (zväčša kaktusy), pretože sú naň prispôsobené určitou ich morfologickou zmenou. Mnoho bežných izbových rastlín je však tieňomilných a pri priamom slnečnom osvetlení im listy doslova zhoria. Listy rastlín vyžadujúcich polotieň až tieň pri nadbytku svetla zbelejú. Neskôr, pri neustálom pôsobení slnka listy zožltnú, až nakoniec sčernajú - spália sa. Napokon, každý druh má iné nároky na pestovanie, a tým padom aj na svetlo.

Mýtus číslo 5: Žlté listy s hnedými končekmi znamenajú preliatie.

Skutočnosť: Prirodzené žltnutie listov je signálom odumierania. Ak žltnú na rastline spodné listy, je to v poriadku, je to prirodzené. Časom, ako rastliny rastú a vytvárajú stále nové a nové listy, tie staršie postupne odumierajú, blednú, zožltnú, až celkom uschnú. Chorobné "žltnutie" listov v spojitosti s negatívnymi vplyvmi (napríklad nedostatok či naopak nadbytok vody, existencia prievanu, príliš vysoké či nízke teploty, vlhko alebo naopak sucho, nedostatočné či nadmerné osvetlenie, nedostatok či prebytok prihnojovania, zlá kvalita pôdy, výskyt škodcov v pôde, zalievanie tvrdou vodou a pod.) sa môže prejavovať menšími či väčšími rozdielmi, a preto nemusí vždy znamenať preliatie samé.

Druhú časť mýtov o pestovaní uvedieme čoskoro...

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!

 

 

Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved