Mýty o pestovaní rastlín, 1. časť

PDF Tlačiť E-mail

Radi pestujete interiérové rastliny? Ak áno, určite sa občas stretnete s niektorými problémami súvisiacimi s ich pestovaním. Ak nejaký aj musíte riešiť, isto hľadáte pomoc na rôznych fórach na internete, v záujmových skupinách na sociálnych sieťach, siahnete po patričnej literatúre, alebo sa spýtate na radu známych. Aby ste si vedeli zodpovedne pri niektorých problémoch poradiť, pomôcť aj sami, prinášame vám niektoré chyby, mýty o pestovaní, ktorých sa mnohí ľudia dopúšťajú a ktoré vedú k úhynu rastlín.

 

 

Mýtus číslo 1: Rastlinám sa darí dobre len vo väčších črepníkoch.

Skutočnosť: Veľmi častá domnienka. Často sa robí, keď si chcú ľudia zjednodušiť vec. Mnohokrát si ju však len skomplikujú. Rast rastliny nedokážete nijako urýchliť, ani presadením hneď do veľkého kvetináča. Niektoré rastliny (väčšinou sú ozdobné kvetom - čínska ruža /Hibiscus/, bugénvilea /Bougainvillea/, klívia /Clivia/ a pod.) dokonca lepšie rastú, spoľahlivejšie a bohatšie kvitnú, keď ich kvetináč mierne obmedzuje. Z tohto dôvodu sa presádzajú, ak je to naozaj nevyhnutné. Ostatné rastliny nie je taktiež múdre presadiť hneď do veľkého črepníka. Rastliny prestanú rásť, prípadne ak rastú, rastú pomaly. Častokrát majú problém vôbec v črepníku zakoreniť. Trvá im to oveľa dlhšie, ako je to u rastlín presádzaných postupne. To ich zbytočne veľmi vysiľuje. Je preto lepšie presádzať rastliny do črepníka väčšieho len o 1-2 veľkosti. S ďalším presádzaním počkajte, až kým korene kompletne vyplnia črepník.

Ďalším dôvodom, prečo nepresádzať a ani nepestovať rastliny vo veľkom črepníku, je nebezpečenstvo výskytu hniloby koreňov. Výsledkom okrem útlmu rastu je udržiavanie nezdravo vysokej vlhkosti zeminy, čo má za následok hnilobu koreňov a spolu s ďalšími nepriaznivými vplyvmi aj rýchly úhyn rastlín. Keď sa vám v črepníku drží dlho vlaha či na zemine vytvárajú hubovité nánosy či mach, je to najpravdepodobnejšie dôsledok toho, že pestujete rastlinu v príliš veľkom kvetináči.

Mýtus číslo 2: Choré rastliny nezachránite prihnojovaním.

Skutočnosť: Živiny obsiahnuté v organických či priemyselne vyrábaných hnojivách nie sú liek. Sú určené len pre zdravé rastliny, ktoré rastú energicky a živiny, ak nie sú obsiahnuté v pôde, pre rast aj potrebujú. Nemôžete nanútiť rastlinám viac živín, ako potrebujú, a už vôbec nie chorým rastlinám, ktoré bojujú s nepriaznivými činiteľmi a prihnojením by ste ich ešte viac vysílili. Choré rastliny totiž nielen, že absorbujú menej živín ako zdravé rastliny, ale ich absorbujú oveľa ťažšie. Nadmerné či nevyužité živiny sa potom hromadia v pôde, čo negatívne vplýva na jemné korene a je príčinou chorobného sfarbenia listov.

Ďalšia chyba súvisiaca s prihnojovaním: nikdy neprihnojujte rastliny zvädnuté, prípadne so suchou zeminou v kvetináči v domnení, že si ušetríte čas pri zalievaní. Zemina by mala byť pred samotným hnojením mierne vlhká, aby dokázala bez problémov zriedenú hnojivú zálievku absorbovať a taktisto aby hnojivá zálievka rastline neublížila. To isté platí aj pri hnojivách aplikovaných na list. Rastliny nesmú pred hnojením postrádať vodu, a už vôbec by nemali byť zvädnuté.

Mýtus číslo 3: Na to, aby ste rastlinu primäli kvitnúť, ju stačí prihnojiť.

Skutočnosť: V predchádzajúcom mýte sme hovorili o neúčinnosti hnojenia u chorých rastlín. To isté platí aj tu: hnojením neovplyvňujete vždy kvitnutie. Nie všetky rastliny na to, aby zakvitli, prihnojenie potrebujú, na samotnú indukciu kvetov to nestačí. Pamätajte na to, že každý jeden druh potrebuje niečo iné. Niektoré druhy izbových rastlín sú fotoperiodicky citlivé. Zjednodušene povedané, niektoré druhy sú citlivé na dĺžku dňa. Niektoré vykvitnú bez ohľadu na to, či majú dostatok alebo nedostatok prirodzeného slnečného žiarenia. To sú rastliny fotoperiodicky neutrálne, napríklad cyklámen /Cyclamen/, muškát /Pelargonia/, prvosienka /Primula/, fialka /Saintpaulia/, gloxínia /Siningia/. Iné zase potrebujú dlhé svetlo (krátku tmu) počas 24 hodín, aby zakvitli - to sú dlhodenné rastliny. Sú to napríklad rastliny pochádzajúce z mierneho pásma kvitnúce v letnom období. Poznáme aj krátkodenné rastliny, rastliny krátkeho dňa, ktoré potrebujú na tvorbu kvetov zase málo svetla, resp. dlhú časť dňa úplnú tmu. Taká je napríklad kalanchoa /Kalanchoe/ a poinsettia /Euphorbia pulcherrima/). Tie sú dokonca natoľko citlivé na dĺžku svetla (alebo skôr tmy), že ak nemajú dostatok prítmia alebo je toto obdobie tmy prerušené svetlom pouličných lámp, rastliny jednoducho nevykvitnú.

Pri broméliách, aby vykvitli, sa používajú látky, uvoľňujúce etylén. V domácich podmienkach na to postačí ovocie či šupka z banána.

Zornica /Hippeastrum/ musí prejsť obdobím sucha, aby ste sa mohli opäť tešiť z krásy jej kvetov. Niektorým africkým rastlinám nestačí ani sucho, musia byť spálené.

Veľa druhov interiérových rastlín je zase citlivých na teplotu, sú termoperiodicky citlivé. Napríklad dvojročné sirôtky /Viola/ alebo dvojročné klinčeky /Dianthus barbatus/, aby vykvitli, musia mať chlad a prejsť juvenilnou fázou, musia dorásť. Iné, napríklad papučka /Calceolaria/, reagujú na nižšie teploty, ako sú pre pestovanie bežné.

Aj kvitnutie u orchideí je veľmi rozmanité, v závislosti od druhu. Všetky druhy však kvitnú na novovytvorených výhonkoch. Orchidey kvitnú v zásade po období pokoja (koniec jesene začiatok zimy), ktoré je pre každý druh inak typické a viac či menej výrazné. Niektoré druhy na vytvorenie kvetov vyžadujú nižšie teploty (dendróbie /Dendrobium/), suché podmienky (katleja, /Cattleya/) alebo nižšie teploty v kombinácii s určitou intenzitou slnečného žiarenia (cymbídia /Cymbidium/). Druhy z vlhkých tropických pralesov s podmienkami trvalého rastu nemajú striedanie rastu a pokoja až také výrazné, takže im stačí jemný pokles nočných teplôt, ktorý nastáva prirodzene koncom jesene a v zime. To je prípad niektorých druhov črievičkovcov /Paphiopedilum/ a lišajovcov /Phalaenopsis/. Preto zbytočne neexperimentujte v podobe teplotných šokov. Orchidey rastú pri teplote 20 až 25 stupňov. Nikdy by teplota nemala presiahnuť hodnotu 27 stupňov. Pokles teplôt, ktorý spôsobí nakvitanie, je prirodzený, vplyvom zmeny ročného obdobia, keď sa teploty pohybujú v rozmedzí 16 až 18 stupňov. Ďalšie ovplyvňovanie zmenou teploty nie je potrebné. Rovnako je nepotrebné aj dodatočné prihnojovanie, keď už raz orchidey rozkvitajú.

Sú druhy izbových rastlín, ktorých kvitnutie je ovplyvňované dokonca zrezávaním výhonov. Časté a hlboké zrezanie môže nielen oddialiť ale aj celkom znemožniť kvitnutie. Napríklad voskovky /Hoya/ neznášajú zrezávanie. Naopak, mučenku /Passiflora/ je dobré na jar zrezať z 1/3, odstrániť všetky vytiahnuté výhonky a bonia listov a bočné skrátiť tak, aby mali 15 cm. Oleander /Nerium oleander/, na rozdiel od mučenky by sa mal zrezať hlboko (až z 1/2 a bočné výhonky na dĺžku 10 cm), aby ste mu zachovali pekný hustý tvar. Bugénviley /Bougainvillea/ sa zrezávajú len veľmi opatrne, keďže sú schopné kvitnúť len na dreve vytvorenom a dozretom minulý rok.

Mýtus číslo 4: Izbové rastliny potrebujú pre svoj rast veľa priameho slnečného svetla.

Skutočnosť: Len niektoré izbové rastliny dokážu prežiť na priamom slnku (zväčša kaktusy), pretože sú naň prispôsobené určitou ich morfologickou zmenou. Mnoho bežných izbových rastlín je však tieňomilných a pri priamom slnečnom osvetlení im listy doslova zhoria. Listy rastlín vyžadujúcich polotieň až tieň pri nadbytku svetla zbelejú. Neskôr, pri neustálom pôsobení slnka listy zožltnú, až nakoniec sčernajú - spália sa. Napokon, každý druh má iné nároky na pestovanie, a tým padom aj na svetlo.

Mýtus číslo 5: Žlté listy s hnedými končekmi znamenajú preliatie.

Skutočnosť: Prirodzené žltnutie listov je signálom odumierania. Ak žltnú na rastline spodné listy, je to v poriadku, je to prirodzené. Časom, ako rastliny rastú a vytvárajú stále nové a nové listy, tie staršie postupne odumierajú, blednú, zožltnú, až celkom uschnú. Chorobné "žltnutie" listov v spojitosti s negatívnymi vplyvmi (napríklad nedostatok či naopak nadbytok vody, existencia prievanu, príliš vysoké či nízke teploty, vlhko alebo naopak sucho, nedostatočné či nadmerné osvetlenie, nedostatok či prebytok prihnojovania, zlá kvalita pôdy, výskyt škodcov v pôde, zalievanie tvrdou vodou a pod.) sa môže prejavovať menšími či väčšími rozdielmi, a preto nemusí vždy znamenať preliatie samé.

Druhú časť mýtov o pestovaní uvedieme čoskoro...

 

 

 

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!

 

 

Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved

 
Rady a tipy všetky články
Netopieria rastlina V obchodoch s kvetmi, kde sa objavuje sporadicky, nájdete rastlinu s názvom Tacca chantrieri (Taka Chantrierova). Aj keď je v ponuke už niekoľko rokov, patrí medzi pomerne nové a neznáme druhy. Je výnimočná svojimi kvetmi. Vďaka nim aj dostala táto rastlina ľudový názov "netopieria rastlina", "čierna netopierka".       Rod Tacca zahŕňa necelých 20 druhov, ktoré pochádzajú z rôznych tropických oblastí sveta. Nájdete ich v Južnej Amerike, v rovníkových oblastiach Afriky, ale aj v severnej Austrálii či juhovýchodnej Ázii. Dokonca rastie aj na tropických ostrovoch v Tichom oceáne. Všetky druhy okrem netypických kvetov charakterizuje morfológia rastliny. Rastlinu tvorí prízemná ružica jednoduchých ale zato pomerne veľkých listov elipsovitého tvaru s dlhými stopkami sviežej zelenej farby, ktoré vekom stmavnú. Jednotlivé druhy sa od seba líšia jednak svojim pôvodom ale na prvý pohľad najmä farbou kvetov. Kvety sú pomerne veľké, takmer čierne (skôr však tmavohnedé), do okolíka usporiadané. "Kvety" tvoria tmavo hnedé listene, ktoré svojím tvarom pripomínajú letiaceho netopiera. Ich priečna dĺžka je až 12 centimetrov a pravé kvety, ktoré nájdete na "nitkách", ktoré môžu dosahovať až 28 centimetrov. Tie sú rozložené v priestore do okolíka. Svojím tvarom kvetenstvá tak-trochu pôsobia aj ako kvety orchideí. A musíme povedať, že s orchideami má taka spoločné ešte niečo... Najznámejšie sú zo všetkých druhov dva, ktoré sú aj ponúkané v obchodoch s kvetmi. Sú to Tacca chantrieri a Tacca integrifolia. T. integrifolia sa bežne nazýva aj "biela netopierka". Tento druh je totiž veľmi podobný tomu predošlému, len jeho listene sú zafarbené na bielo. T. integrifolia je tiež aj väčšia ako T. chantrieri, dosahuje až 1,5 metra (takmer dvojnásobok veľkosti T. chantrieri, ktorý dorastá len do 60 až 90 cm.) . Druh Tacca leontopetaloides napríklad pochádza zo severnej Austrálie, Novej Quiney, rozšírená je aj na tichomorských ostrovoch Polynézie a Mikronézie a jej kvety sú krémovej farby. Ďalší druh Tacca palmata je pôvodom z Malajzie a má zase lesklé listene jasno zelenej farby. Tacca chantrierei pochádza z tropických regiónov juhovýchodnej Ázie vrátane Thajska a južnej Číny, najmä z provincie Yunnan. Sú podrastové rastliny, takže viac preferujú tieň. Ide o pomerne náročný druh, ktorý vyžaduje vysokú teplotu a vzdušnú vlhkosť s dobrou cirkuláciou vzduchu a dobrú drenáž, keďže miluje a doslova potrebuje veľa vody. Zvyčajne taky dostať v obchodoch v čase vegetácie, kedy aj nádherne rozkvitajú a kvitnú až do jesene. Taka patrí medzi náročnejšie druhy, takže nie je vhodná čo sa pestovania týka pre úplného začiatočníka. Ak býva v ponuke kvetinárstiev, tak len ako dospelá, vzrastnejšia rastlina, keďže odrastenejšie rastliny majú čo do pestovania väčšiu mieru úspešnosti ako malé. Tacca je náročná rastlina nielen na starostlivosť ako takú, ale predovšetkým na podmienky pre jej rast. Aké podmienky jej teda vytvoriť? Tacca pochádza z trópov a tvorí podrast vysokých stromov. Preto jej doprajte priestor s dostatočne vysokou teplotou bez priameho svetla. Taktiež sa vyhnite prudkému prievanu. Vyhovujúca je len mierna cirkulácia vzduchu, aby mala rastlina zabezpečený dostatok vlhkosti, ale zároveň nestála v črepníku premočená. Aj keď sú listy dostatočne pevné, mohli by sa pri vyššom pohybe vzduchu poškodiť. Pre taky je nevyhnutná ľahká, priepustná pôda - čo je alfa a omega pestovania tejto kurióznej rastliny. Pre tento účel je veľmi vhodný substrát pre orchidey. Ph by sa malo pohybovať  medzi 6,1 do 7,5.  Ak máte väčšie skúsenosti s pestovaním rastlín, môžete si namiešať aj sami svoju zmesku. Ťažká, ílovitá pôda spolu so stojatou vodou, prípadne chladom - pod 17 °C, vedú k postupnému odhnitiu a rozkladu celej rastliny. Čo sa týka zalievania, substrát by mal byť udržiavaný vlhký, nie však mokrý. Aby ste predišli premokreniu, nezabudnite vysypať na dno črepníka, ktorý by mal mať odvodňovacie otvory, štrk či poukladať črepiny. Vzhľadom k tomu, že taka rastie rýchlo pamätajte, čím viac tepla rastline doprajete (ideálna je stála teplota 20 - 23 °C), tým častejšie ju bude potrebné aj zalievať, a rastlinu možno budete musieť zialiať častejšie - maximálne však 2x do týždňa. Ak rastlinu pestujete v priestore s nižšou vlhkosťou, listy len denne roste vodou. Vždy sa presvedčte a skontrolujte pôdu, aby ste sa ubezpečili, že zachovávate rovnováhu. Take rovnako doprajte aj výživu. Na prihnojenie, ktoré sa robí zjari raz za 2-3 týždne, použite hnojivo určené pre orchidey. Hoci sú taky trváce rastliny, v zimnom období rastú predsa len trochu pomalšie. Pestujte ju pri teplote okolo 17-18 °C a nechajte povrch zeminy medzi zálievkami trochu vyschnúť. V zimnom období rastlinu nehnojte! Rovnako neumiestňujte rastlinu k výhrevnému telesu. Ako vidíte, taka naozaj patrí do rúk už skúsených pestovateľov rastlín. Napriek svojim nárokom poskytuje jeden z najzaujímavejších "zjavov" v ríši flóry. Hoci je podobná vzhľadom známejšiemu lopatkovcu (Spathiphyllum), vďaka svojim unikátnym a až desivo pôsobiacim kvetenstvám omráčia snáď každého milovníka kvetov.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
5.6.2017 viac »
KVET VYSTAVY FLORA BRATISLAVA 2017 Tak ako po iné minulé roky, aj tento rok už po 38. krát otvára svoje brány areál výstaviska Incheba Expo všetkým milovníkom flóry a záhradníčenia na medzinárodnej výstave kvetov a zahradníctva Flóra Bratislava 2017. Čo môžete na výstave obdivovať? Obrovské množstvo kvetov, interiérových či záhradných rastlín, aranžmány, expozície malých či veľkých bonsajov, kaktusov, semien... predstaví sa tu viac ako 150 vystavovateľov a predajcov zo Slovenska, Česka, Talianska, Holandska, Francúzska, Poľska a Maďarska. Svoje miesto si na ploche 11 000 metrov² však nájdu aj záhradkári - aby si prezreli záhradnú mechanizáciu, náradie, záhradný nábytok, ako aj ďalší tovar určený do záhrady, či spojený s kvetmi a záhradou. A veľa, veľa kvetov, ktoré si môžete aj priamo na výstave zakúpiť. Ak máte záujem o floristiku, tento rok je na programe výsostne kráľovská téma. Tohtoročná výstava sa totiž nesie v duchu osláv tristého výročia narodenia Márie Terézie. Keďže "Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska", ako znie celý jej titul, sa narodila 13. mája roku 1717, tohto roku si pripomíname už tristé výročie jej narodenia. Jej význam je nedozierny - Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, okrem toho podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu s najschopnejších panovníkov vtedajšej doby a dokonca aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najschopnejších panovníkov Habsburského rodu. Svojmu manželovi, Františkovi I. Lotrinskému porodila až 16 detí, z ktorých najvýznamnejší boli Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár a Leopold II. O jej vzdelanosti hovorí fakt, že hovorila plynulo taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky. Expozícia vytvorená pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie.   Akiste sa už neviete dočkať, aký je tohtoročný Kvet Flóry Bratislava 2017. Je ním stračonôžka - Delphinium, ako znie jej latinský odborný názov. Ide o trvalku kvitnúcu v letnom období. Pôvodné druhy pochádzajú z Európy a Ázie, ale rásť ich nájdete aj v severných oblastiach tropickej Afriky. Kvety, súkvetia sú pomerne dlhé, vzpriamené, usporiadané v strapcoch alebo metlinách. Samotné kvety sú súmerné, jednoduché ale aj pln, s ostrohou. Sú modrej, fialovej bielej a ružovej farby. V záhradách kvitnú od júna až júla po celé leto. Poznáme až 300 druhov (jeden z nich, Delphinium oxysepalum - Stračonôžka tatranská nájdete aj vo Vysokých Tatrách). Známe a cenené ako rezané kvety sú druhy D.x cultorum, D. 'Pacific' a D. x belladonna a množstvo ich farebných variet.   Autorom návrhu a celej realizácie expozície je atelíér Róbert Bartolen v Nitre. Na vytvorenie celej expozície bolo použitých 2500 kusov týchto prenádherných kvetov, ktoré sme mohli tiež obdivovať aj v kyticiach pri nedávnej voľbe MISS SLOVENSKO 2017.   Stračonôžky ako záhradné rastliny majú rady veľa svetla, nie však priamo úpal a výživnejšie vlhké pôdy. Kedže ide vzrastom o vysoký druh, je vhodné porasty priväzovať k opore. Inak veľmi ľahko políhajú, najmä vo veterných polohách. Veľmi ľahko sa pestujú a ak si budete chcieť rastliny namnožiť, môžete tak učiniť na jar delením, semenom alebo koreäovými odrezkami. Vysádzajte ich samostatne viacero farieb, ale pekne vyniknú aj spolu s inými trvalkami.       Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
4.5.2017 viac »
Kedy sa rastliny presádzajú? Spôsob, ako presádzať rastliny do väčších kvetináčov, môže byť viacerým milovníkom flóry už zrejmý. Ako sa však spoznáte na prvý pohľad na rastline, že presadenie je nanajvýš potrebné? Izbové rastliny, pokiaľ majú dostatok tepla, svetla a dostatočnú zálievku, rastú pomerne rýchlo. Vo veľmi dobrých podmienkach môžu rásť dokonca tak intenzívne, že skôr či neskôr ich budete musieť presadiť do väčších kvetináčov. Rastliny (bez rozdielu druhu) však už samé dokážu naznačiť potrebu presadiť. Ak ich necháte nepresadené, čoskoro to bude na nich aj poznať. Vyzerajú nezdravo, nezriedka je badať na takých rastlinách aj výskyt škodcov a chorôb. Ak sa starostlivosť zanedbá, mnohokrát im už nepomôže ani akýkoľvek pokus o ich záchranu. Ako takýmto stavom predchádzať? Včasnému presadeniu rastlín. Ako teda spoznáte, že je už najvyšší čas? - V prvom rade to vidieť na rastline. Aj keď môže na prvý pohľad vyzerať pekne husto, v podstate prestáva rásť. (Vidno to najmä u priesad letničiek, muškátov či iných záhradných druhov, ktoré by sa mali po zakúpení čo najskôr presadiť do koncových (väčších) nádob, hrantov a podobne.) Jej nové prírastky sú akoby zakrpatené, pri pestrofarebných druhoch nevyfarbené a bledé. Je to znak, že korene už nemajú v zemi dostatok miesta a najmä nemajú zeminu, ktorá im poskytuje živiny. Teda, korene už vyplnili celý kvetináč a nie je v ňom dostatok zeminy pre zdravý vývoj rastliny. - Ak rastlina rýchlo vedne, neznamená to, že je potrebné častejšie zalievať. Je to príznak, (ako sme opísali vyššie), že korene vyplnili kvetináč, takže aj keď zalejete, voda v podstate len prejde črepníkom ako cez sito. Nepomôže, keď postavíte črepník do podmisky a necháte, nech si sama rastlina načerpá vodu. V tomto prípade ju len zbytočne vystavujete nebezpečenstvu vzniku preliatia a tým aj hniloby. - Ak si nie ste istí, či sa vašich rastlín týkajú prvé dva prípady, u tretieho si môžete byť celkom istí. Je to kontrola prekorenenia. Obyčajne už cez odtokové otvory vyrastajúce korene predznamenávajú ubúdajúce množstvo zeminy v črepníku. Ďalším príznakom bývajú zdeformované umelohmotné kvetináče. Aj pohľad zvrchu na zem v črepníku napovedá, že zemina je ťažká. Voda ňou len problematicky prechádza a ak aj prejde, tak rýchlo odtečie na dno či mimo kvetináča do podmisky. Ak však rastlinu z črepníka vyberiete a vidíte korene vinúce sa po obvode črepníka, ktoré navyše začínajú mať hnedastý odtieň, je to znak neodkladať vec na neskôr, konať rýchlo a rastlinu presadiť. Najbezpečnejšie stav však zistíte, keď koreňovú sústavu skontrolujete sami. Stačí rastlinu vybrať z črepníka a takto si prezrieť korene. Urobiť tak môžete 2 spôsobmi: a.) Jemným stlačením kvetináča po stranách, ktorým dostanete medzi steny kvetináča a korene vzduch. Ten vám pomôže pri vyberaní rastliny. Pomôcť vytlačeniu rastliny z črepníka si môžete aj stlačením kvetináča zospodu. Kvetináč však stláčajte jemne, aby ste nepoškodili či už korene alebo listy či vetvičky rastliny. b.) Ak sa vám nedá vybrať rastlinu z črepníka jemným spôsobom, je potrebné prejsť k tomu hrubšiemu. Zoberte si nôž s dlhou čepeľou. Zasuňte ho medzi stenu kvetináča a koreňový bal. postupne pomalým zarezávaním sa medzi kvetináč a korene prejdite celým obvodom kvetináča. Koreňový bal by mal byť už uvoľnený a rastlina aj sama vypadne z kvetináča. Ak by ani to nepomohlo, skontrolujte, či zospodu neprerastá cez odtokové dierky. Kvetináč stlačte zospodu, ako sme uviedli v prvom prípade. Vždy sa snaže vyberať rastlinu z kvetináča bez poškodenia koreňov. Niektoré druhy či skupiny rastlín porušenie koreňov nemusia znášať. Iným naopak pomôžete v prekoreňovaním novým substrátom. Avšak VŽDY aspoň 24 hodín pred tým, ako sa chystáte vybrať rastlinu, či už sa chystáte len skontrolovať korene, alebo idete rastlinu presadiť, kvetináč ponorte do väčšej nádoby s vodou, aby sa rastlina dostatočne napila. Tým sa aj korene samé uvolnia od črepníka a vy budete môcť bez problémov či následných dôsledkov rastlinu vybrať a presadiť.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
19.4.2017 viac »