Mýty o pestovaní rastlín, 1. časť

PDF Tlačiť E-mail

Radi pestujete interiérové rastliny? Ak áno, určite sa občas stretnete s niektorými problémami súvisiacimi s ich pestovaním. Ak nejaký aj musíte riešiť, isto hľadáte pomoc na rôznych fórach na internete, v záujmových skupinách na sociálnych sieťach, siahnete po patričnej literatúre, alebo sa spýtate na radu známych. Aby ste si vedeli zodpovedne pri niektorých problémoch poradiť, pomôcť aj sami, prinášame vám niektoré chyby, mýty o pestovaní, ktorých sa mnohí ľudia dopúšťajú a ktoré vedú k úhynu rastlín.

 

 

Mýtus číslo 1: Rastlinám sa darí dobre len vo väčších črepníkoch.

Skutočnosť: Veľmi častá domnienka. Často sa robí, keď si chcú ľudia zjednodušiť vec. Mnohokrát si ju však len skomplikujú. Rast rastliny nedokážete nijako urýchliť, ani presadením hneď do veľkého kvetináča. Niektoré rastliny (väčšinou sú ozdobné kvetom - čínska ruža /Hibiscus/, bugénvilea /Bougainvillea/, klívia /Clivia/ a pod.) dokonca lepšie rastú, spoľahlivejšie a bohatšie kvitnú, keď ich kvetináč mierne obmedzuje. Z tohto dôvodu sa presádzajú, ak je to naozaj nevyhnutné. Ostatné rastliny nie je taktiež múdre presadiť hneď do veľkého črepníka. Rastliny prestanú rásť, prípadne ak rastú, rastú pomaly. Častokrát majú problém vôbec v črepníku zakoreniť. Trvá im to oveľa dlhšie, ako je to u rastlín presádzaných postupne. To ich zbytočne veľmi vysiľuje. Je preto lepšie presádzať rastliny do črepníka väčšieho len o 1-2 veľkosti. S ďalším presádzaním počkajte, až kým korene kompletne vyplnia črepník.

Ďalším dôvodom, prečo nepresádzať a ani nepestovať rastliny vo veľkom črepníku, je nebezpečenstvo výskytu hniloby koreňov. Výsledkom okrem útlmu rastu je udržiavanie nezdravo vysokej vlhkosti zeminy, čo má za následok hnilobu koreňov a spolu s ďalšími nepriaznivými vplyvmi aj rýchly úhyn rastlín. Keď sa vám v črepníku drží dlho vlaha či na zemine vytvárajú hubovité nánosy či mach, je to najpravdepodobnejšie dôsledok toho, že pestujete rastlinu v príliš veľkom kvetináči.

Mýtus číslo 2: Choré rastliny nezachránite prihnojovaním.

Skutočnosť: Živiny obsiahnuté v organických či priemyselne vyrábaných hnojivách nie sú liek. Sú určené len pre zdravé rastliny, ktoré rastú energicky a živiny, ak nie sú obsiahnuté v pôde, pre rast aj potrebujú. Nemôžete nanútiť rastlinám viac živín, ako potrebujú, a už vôbec nie chorým rastlinám, ktoré bojujú s nepriaznivými činiteľmi a prihnojením by ste ich ešte viac vysílili. Choré rastliny totiž nielen, že absorbujú menej živín ako zdravé rastliny, ale ich absorbujú oveľa ťažšie. Nadmerné či nevyužité živiny sa potom hromadia v pôde, čo negatívne vplýva na jemné korene a je príčinou chorobného sfarbenia listov.

Ďalšia chyba súvisiaca s prihnojovaním: nikdy neprihnojujte rastliny zvädnuté, prípadne so suchou zeminou v kvetináči v domnení, že si ušetríte čas pri zalievaní. Zemina by mala byť pred samotným hnojením mierne vlhká, aby dokázala bez problémov zriedenú hnojivú zálievku absorbovať a taktisto aby hnojivá zálievka rastline neublížila. To isté platí aj pri hnojivách aplikovaných na list. Rastliny nesmú pred hnojením postrádať vodu, a už vôbec by nemali byť zvädnuté.

Mýtus číslo 3: Na to, aby ste rastlinu primäli kvitnúť, ju stačí prihnojiť.

Skutočnosť: V predchádzajúcom mýte sme hovorili o neúčinnosti hnojenia u chorých rastlín. To isté platí aj tu: hnojením neovplyvňujete vždy kvitnutie. Nie všetky rastliny na to, aby zakvitli, prihnojenie potrebujú, na samotnú indukciu kvetov to nestačí. Pamätajte na to, že každý jeden druh potrebuje niečo iné. Niektoré druhy izbových rastlín sú fotoperiodicky citlivé. Zjednodušene povedané, niektoré druhy sú citlivé na dĺžku dňa. Niektoré vykvitnú bez ohľadu na to, či majú dostatok alebo nedostatok prirodzeného slnečného žiarenia. To sú rastliny fotoperiodicky neutrálne, napríklad cyklámen /Cyclamen/, muškát /Pelargonia/, prvosienka /Primula/, fialka /Saintpaulia/, gloxínia /Siningia/. Iné zase potrebujú dlhé svetlo (krátku tmu) počas 24 hodín, aby zakvitli - to sú dlhodenné rastliny. Sú to napríklad rastliny pochádzajúce z mierneho pásma kvitnúce v letnom období. Poznáme aj krátkodenné rastliny, rastliny krátkeho dňa, ktoré potrebujú na tvorbu kvetov zase málo svetla, resp. dlhú časť dňa úplnú tmu. Taká je napríklad kalanchoa /Kalanchoe/ a poinsettia /Euphorbia pulcherrima/). Tie sú dokonca natoľko citlivé na dĺžku svetla (alebo skôr tmy), že ak nemajú dostatok prítmia alebo je toto obdobie tmy prerušené svetlom pouličných lámp, rastliny jednoducho nevykvitnú.

Pri broméliách, aby vykvitli, sa používajú látky, uvoľňujúce etylén. V domácich podmienkach na to postačí ovocie či šupka z banána.

Zornica /Hippeastrum/ musí prejsť obdobím sucha, aby ste sa mohli opäť tešiť z krásy jej kvetov. Niektorým africkým rastlinám nestačí ani sucho, musia byť spálené.

Veľa druhov interiérových rastlín je zase citlivých na teplotu, sú termoperiodicky citlivé. Napríklad dvojročné sirôtky /Viola/ alebo dvojročné klinčeky /Dianthus barbatus/, aby vykvitli, musia mať chlad a prejsť juvenilnou fázou, musia dorásť. Iné, napríklad papučka /Calceolaria/, reagujú na nižšie teploty, ako sú pre pestovanie bežné.

Aj kvitnutie u orchideí je veľmi rozmanité, v závislosti od druhu. Všetky druhy však kvitnú na novovytvorených výhonkoch. Orchidey kvitnú v zásade po období pokoja (koniec jesene začiatok zimy), ktoré je pre každý druh inak typické a viac či menej výrazné. Niektoré druhy na vytvorenie kvetov vyžadujú nižšie teploty (dendróbie /Dendrobium/), suché podmienky (katleja, /Cattleya/) alebo nižšie teploty v kombinácii s určitou intenzitou slnečného žiarenia (cymbídia /Cymbidium/). Druhy z vlhkých tropických pralesov s podmienkami trvalého rastu nemajú striedanie rastu a pokoja až také výrazné, takže im stačí jemný pokles nočných teplôt, ktorý nastáva prirodzene koncom jesene a v zime. To je prípad niektorých druhov črievičkovcov /Paphiopedilum/ a lišajovcov /Phalaenopsis/. Preto zbytočne neexperimentujte v podobe teplotných šokov. Orchidey rastú pri teplote 20 až 25 stupňov. Nikdy by teplota nemala presiahnuť hodnotu 27 stupňov. Pokles teplôt, ktorý spôsobí nakvitanie, je prirodzený, vplyvom zmeny ročného obdobia, keď sa teploty pohybujú v rozmedzí 16 až 18 stupňov. Ďalšie ovplyvňovanie zmenou teploty nie je potrebné. Rovnako je nepotrebné aj dodatočné prihnojovanie, keď už raz orchidey rozkvitajú.

Sú druhy izbových rastlín, ktorých kvitnutie je ovplyvňované dokonca zrezávaním výhonov. Časté a hlboké zrezanie môže nielen oddialiť ale aj celkom znemožniť kvitnutie. Napríklad voskovky /Hoya/ neznášajú zrezávanie. Naopak, mučenku /Passiflora/ je dobré na jar zrezať z 1/3, odstrániť všetky vytiahnuté výhonky a bonia listov a bočné skrátiť tak, aby mali 15 cm. Oleander /Nerium oleander/, na rozdiel od mučenky by sa mal zrezať hlboko (až z 1/2 a bočné výhonky na dĺžku 10 cm), aby ste mu zachovali pekný hustý tvar. Bugénviley /Bougainvillea/ sa zrezávajú len veľmi opatrne, keďže sú schopné kvitnúť len na dreve vytvorenom a dozretom minulý rok.

Mýtus číslo 4: Izbové rastliny potrebujú pre svoj rast veľa priameho slnečného svetla.

Skutočnosť: Len niektoré izbové rastliny dokážu prežiť na priamom slnku (zväčša kaktusy), pretože sú naň prispôsobené určitou ich morfologickou zmenou. Mnoho bežných izbových rastlín je však tieňomilných a pri priamom slnečnom osvetlení im listy doslova zhoria. Listy rastlín vyžadujúcich polotieň až tieň pri nadbytku svetla zbelejú. Neskôr, pri neustálom pôsobení slnka listy zožltnú, až nakoniec sčernajú - spália sa. Napokon, každý druh má iné nároky na pestovanie, a tým padom aj na svetlo.

Mýtus číslo 5: Žlté listy s hnedými končekmi znamenajú preliatie.

Skutočnosť: Prirodzené žltnutie listov je signálom odumierania. Ak žltnú na rastline spodné listy, je to v poriadku, je to prirodzené. Časom, ako rastliny rastú a vytvárajú stále nové a nové listy, tie staršie postupne odumierajú, blednú, zožltnú, až celkom uschnú. Chorobné "žltnutie" listov v spojitosti s negatívnymi vplyvmi (napríklad nedostatok či naopak nadbytok vody, existencia prievanu, príliš vysoké či nízke teploty, vlhko alebo naopak sucho, nedostatočné či nadmerné osvetlenie, nedostatok či prebytok prihnojovania, zlá kvalita pôdy, výskyt škodcov v pôde, zalievanie tvrdou vodou a pod.) sa môže prejavovať menšími či väčšími rozdielmi, a preto nemusí vždy znamenať preliatie samé.

Druhú časť mýtov o pestovaní uvedieme čoskoro...

 

 

 

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!

 

 

Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved

 
Rady a tipy všetky články
"Lucky Bamboo" Určite ste sa už stretli so slovným spojením "Lucky bamboo" ("šťastný bambus"). V kvetinárstvach naň môžete naraziť v jeho nespočetných podobách. Viete však, o aký druh rastliny sa vlastne jedná?   Dracéna sanderova vo forme pyramídy Hoci vo svete sa tomuto druhu hovorí aj belgický evergreen či čínsky vodný bambus, čiže by sa mohlo zdať, že je rastlna nejako spätá s Belgickom, Čínou či dokonca Japonskom - pravda, aj keď po vizuálnej stránke sa na bambusovú stonku naozaj podobá, pôvod má v Kamerune v západnej časti Afriky. A asi viacerých prekvapíme, že ide o jeden z mnohých druhov rodu Dracéna (Dracaena). Nepatrí teda do skupiny bambusov. Jeho odborný názov znie Dracaena sanderiana (Dracéna sanderova alebo aj Dracaena braunii). Rastlina sa stala populárnou prostredníctvom Feng šuej pre svoju schopnosť spojiť mystiku ďalekého východu so západnou kultúrou nového veku. Verí sa totiž, že umiestnenie tejto rastliny do priestorov kancelárií či domovov môže vniesť do života pokoj a šťastie a naopak znížiť stres a podporiť prosperitu. V posledných rokoch tomuto faktu napomáhajú aj ďalšie "produkty" rôznych tvarov a veľkostí, ktoré vznikli spojením viacerých rastlín dokopy. Treba spomenúť, že v kvetinárstvach môžete naraziť na dve podoby tohto druhu rastliny. A síce v podobe kratšej či dlhšej "palice" bez či s listami. Vrchná časť stonky býva buď rovná alebo je stočená do vývrtky. Stonky bývajú rôznych dĺžok a sú ponúkané samostatne ako "prostokorenné", zväčša sú ako súčasž exoticky ladených kytíc, alebo je spodná časť vsunutá do umelohmotnej banky s vodou a teda sa predáva ako "črepníková rastlina". Ďalšou formou tohto stonkového typu rastliny, ktorý môžete vidieť na pultoch kvetinárstiev je forma pyramídy, ktorá vznikla spojením viacerých stoniek rovnakej výšky v minimálne dvoch úrovniach. Jednotlivé stonky sú vložené do misky s japonským motívom. Zložitejším tvarovaním, a síce skrútením a ohýbaním viacerých stoniek však môžu vzniknúť aj iné tvary - "nádoby", "vázy", na ktorých sa časom objavia lístky. Pozrite si na tejto stránke naše videá. Práve tieto tvary robia tento druh dracény ako atraktívny, tak aj zaujímavý.   Dracéna sanderova vo forme vázy Okrem takejto podoby sú bežne v predaji aj dracény sanderove ako klasické črepníkové rastliny, aj s listami. Bývajú sadené buď po jednej rastline v črepníku alebo po troch. Niekedy možno vidieť dracény so spletenými stonkami. Dracéna sanderova - stonková sa veľmi ľahko pestuje. Pestuje sa ako hydropónia, čiže vo vode. Rastlinu umiestnite na miesta s rozptýleným svetlom. V priestoroch s priamym slnkom listy vyblednú a v tmavom prostredí naopak rastlina prestane rásť. Ak si všimnete jeden či druhý dôsledok na vašom "šťastnom bambuse", radšej mu zmeňte prostredie, aby ste sa neskôr nedívali na pomaly hynúcu rastlinu. Dracéne sanderovej vyhovujú bežné izbové teploty od 16 do 24°C. Nikdy by nemala byť vystavená teplotám 10°C a menej! Stonkovej dracéne bude stačiť každý týždeň vymieňať vodu. Zaistite však pri tom, aby ste nepoužívali vodu z vodovodu. Najmä nie počas dlhšieho obdobia. Je to preto, že voda z vodovodu je fluoridovaná (aby sa zabránilo vzniku zubného kazu) a chlórovaná (keďže sa používa najmä ako pitná voda). Flôr a chlór sú síce pre nás ľudí potrebné, ale pre túto dracénu sú tieto chemikálie doslova zabijak. Použite preto radšej fľaškovú minerálnu vodu, prefiltrovanú domácu vodu alebo čerstvo zozbieranú dažďovú vodu, prípadne ešte destilovanú vodu. Ak je rastlina pestovaná v pôde ako bežná črepníková rastlina, zalievajte ju rovnako ako ostatné druhy rodu Dracaena. Čiže počas vegetácie jej doprajte dostatok vody a počas vegetačného obdobia naopak znížte dávky a nechajte zeminu viac preschnúť. Tento druh dracény je vhodný na akékoľvek miesto s priemernou vzdušnou vlhkosťou. Vo veľmi suchých priestoroch však múžu špičky listov uschýnať, prípadne ak je miestnosť slnečná, môžu listy skrepovatieť a celkom uschnúť. V takom prípade radšej presunte rastlinu na iné, vhodnejšie miesto. Jednoduchosť pestovania tohto druhu dracény spočíva aj v skutočnosti, že rastlinu nie je potrebné prihnojovať. Teda, ak je pestovaná vo vode. Výnimkou je, ak túto dracénu pestujete ako hydrokultúru, teda zasadenú v pestovacej nádobe. V takom prípade použite hnojivo určené pre hydroponické pestovanie. Ak rastlinu však časom presadíte, prihnojujte ju ako ostatné druhy interiérových rastlín ozdobných listom štandardným hnojivom a v dávke uvedenej na etikete daného hnojiva. To isté, čo sme uviedli o hnojení, platí aj o presádzaní. Ak je rastlina pestovaná vo vode, nie je nevyhnutné ju presádzať, môžte ale nemusíte rastlinu premiestniť do väčšej nádoby. Vydrží vo vode aj niekoľko rokov. Ak však je rastlina už zasadená v zemine, presádzanie bude potrebné každé 2-3 roky. V každom prípade je nevuhnutné rastline meniť z času na čas vodu, aby korene nezačali hniť. Na dne nádoby sa totiž začnú tvoriť riasy. Dobrou alternatívou, ktorú môžete použiť, je, že presadíte rastliny do pestovacej nádoby určenej na hydroponické pestovanie. V tomto prípade namiesto zeminy použijete oveľa sterilnejší keramzit prípadne zmes Lechuza PON. Rozmnoženie rastliny je možné u hrubších stoniek. Mäkké nevyzreté stonky umiestnené vo vode môže a aj často napadne hniloba. Takže sa domáce rozmnožovanie neodporúča. Dracéna sanderova vo forme jednoduchej "bambusovej" palice MOHLO BY VÁS EŠTE ZAUJÍMAŤ: - "šťastné bambusy" rastú pomerne pomaly - na rozdiel od klasických bambusov. Avšak pestovanie vo vhodných podmienkach môže po rokoch veľkosť tej vašej rastliny - čo sa týka jej výšky a šírky zdvojnásobiť. - Aj keď niektoré druhy dracény (napríklad D. fragrans, D. reflexa) môžu zakvitnúť aj v bytových podmienkach, tento druh kvitne len veľmi zriedka. - Vodné pestovanie tohto druhu si môžete spestriť aj gélovými guličkami alebo okrúhliakmi, ktoré bývajú ponúkané v kvetinárstvach. - Pri bežnej starostlivosti sa vám môže stať, že listy časom obschnú, najmä ich končeky. Je to pre nízku vzdušnú vlhkosť. Rastlinu premiestnite na menej prehriate miesto a končeky nožničkami zrežte. Pre priveľkú intenzitu slnečného žiarenia môžu listy aj celkom vyblednúť, zbelieť. Ako sme už uviedli vyššie, rastlinu premiestnite na tienistejšie miesto a listy celkom zrežte. - Ak chcete, aby "pyramída", váza či iný tvar vytvorený zo stoniek vyzeral stále atraktívne a vyvážene, môžete výhonky či celé stonky prerezať alebo aj celkom odstrániť. Konajte však premyslene, keďže stonky, ktoré odstránite, nebudete už môcť ľahko naspäť vrátiť. A AKÉ RASTLINY SI VYBERAŤ? V prvom rade si vyberajte zdravé kusy. Starostlivosť o dracénu sanderovu nie je ťažká, ale ak si kúpite niečo, čo nie je zdravé - aj za nižšiu cenu, bude oveľa ťažšie sa o to starať a rastlina vám nakoniec môže aj uhynúť. Vyberajte si preto rastliny so stonkami rovnomerne zelenými po celej ich dĺžke bez žiadnych viditeľných škvŕn alebo začínajúceho žltnutia. Stonky by mali mať rovný povrch bez stôp zvrašťovania, rýh na stonkách, ktoré indikujú vädnutie. Špičky listov by mali byť celistvé, bez viditeľného poškodenia suchom a bez žiadnych škvŕn. Uistite sa, že štrk, ktorým prípadne bývajú stonky zasadené v sklenenej nádobe, nemá znaky počiatočného výskytu rias. Hnilobu môžete spoznať aj jednoduchým ovoňaním - ak je to potrebné, štrk a stonky ovoňajte. Takisto skontrolujte, či je v miske voda. Rastliny vysadené či len vložené v miske musia byť ukotvené v nej napevno a ak jednotlivé stonky tvoria napr. "pyramídu" či "vázu", nemali by sa rozpadať. Ak sú ponúkané rastliny pestované v zemine, tá by nemala byť ani priveľmi suchá (je to znak, že rastlina už nejaký čas pobudla v predajni) ani príliš mokrá. Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved Uložiť
1.8.2017 viac »
Pandorine kvety V posledných pár rokoch okrem klasických lianových druhov rastlín, ktoré možno letniť na balkónoch či terasách, ako sú napr. Dipladénia, Mandevila (Mandevilla), Mučenka (Passiflora) alebo Bugénvilea, máme možnosť vidieť stále nové a nové druhy. Jedným takým je aj Pandorea jazmínová.     Pandorea je vždyzelený, na mráz citlivý rod obsahujúci 6 druhov polodrevitých či drevitých popínavých rastlín z čeľade Bignoniovité (Bignoniaceae). Možno trochuznalým a okrasné záhrady milujúcim čitateľom na prvý pohľad pripomenie "náš" trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans), ktorý svojimi kvetmi  zdobí v našich záhradách pergoly, altánky, treláže, múriky či ploty. Tak ako u nás pestovaný trúbkovec by sa mal radšej pestovať vo väčšej nádobe, ktorá by bola schopná jeho masívny rast - je schopný behom pár rokov dosiahnuť dĺžky 8 - 10 metrov...  kontrolovať, tak aj pandorea sa vyznačuje touto schopnosťou. Dorastá do výšky 3-5 metrov a je jeho austrálskym náprotivkom. Jej pôvodom je ako sme naznačili Austrália. Zvyčajne sa vyskytuje v tropických a subtropických dažďových pralesoch a v teplých miernych oblastiach východného Queenslandu až po severný Nový Južný Wales. Nájdete ju však rásť aj v Malajzii či Novej Kaledónii. Rovnako ako trúbkovec, ako sme uviedli vyššie, rýchlo rastie a rozkonáruje sa. Aj na vhľad sú si veľmi podobné: bujne rastúca liana so svetlozelenými, nepárno perovitými listami. Aj stavbou kvetov sú si pandorea a trúbkovec veľmi podobné. Jednotlivé kvety sú tubulárneho tvaru s mierne rozširujúcimi sa okrajmi, pripomínajúce trúbku a sú usporiadané vo zväzkoch. Rozlišujú sa však farbou. Kým trúbkovec máva väčšinou karmínovo červené či oranžové, zriedkavo aj  žlté či ružové kvety, pandorea ich má buď čisto biele, alebo biele kvety s ružovkastým terčíkom alebo bledoružové kvety. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo zväzkoch po 5-9 kvetoch, v súkvetí zvanom okolík. Pandorea kvitne najmä koncom jari a v lete, ale kvety sa na rastline môžu objaviť aj v priebehu celého roka. Po odkvitnutí sa na rastline objavujú nezrelé svetlozelené, podlhovasté kapsule, ktoré dozrievajú do drevených strukov približne 8 cm dlhých a 2 cm širokých. Loďovité struky obsahujú početné papierové semená a pri rozdelení odkrývajú jednotlivé podlhovasté alebo kruhové okrídlené semená. Ako pandoreu ošetrovať? Pandoreu, keďže rastie mohutne a je schopná zarásť poskytnutú oporu, je dobré pestovať vo veľkých kvetináčoch. Vyberajte jej plné slnečné miesta, prípadne miesta s čiastočným tieňom. Na zeminu nie je náročná, uprednostňuje však výživnú pôdu s prímesou piesku. Čo by ste jej však mali dopriať, je drenáž. Na miestach s miernymi zimami a teplotami pohybujúcimi sa okolo 5°C je možné ju pestovať priamo vysadenú v záhrade prikrytú mulčovacou vrstvou. Na ostatných miestach s tuhšími zimnými obdobiami radšej uprednostnite studené ale bezmrazé priestory, ako sú presvetlené chodby, schodištia a pod. V tomto období si Pandorea vystačí celkom bez vody alebo len s minimom zálievky. Keď sa však začnú opäť predlžovať dni a začne aj Pandorea rašiť, môžete ju začať postupne zalievať. Samotné ošetrovanie rastliny je veľmi jednoduché. Od jari počas leta až po prvé chladné noci ju premiestnite na slnečné miesta či už v záhrade alebo na balkóne. Počas rastu a kvitnutia vyžaduje veľa vody. Zalievajte rastlinu preto pravidelne, v slnečných a suchých dňoch aj viac. Nikdy by však zemina nemala byť zaplavená. Na povrch zeminy je vhodné vysypať mulč. Jednak udržiava vlhkosť v zemine, jednak zabraňuje v raste burine a tiež chráni koreňový systém. Pandorea sa prihnojuje dvakrát v roku, a to na jar a v lete. Po odkvitnutí aby ste udržali intenzívny rast pod kontrolou, podľa potreby rastline zastrihnite výhony alebo ich celkom zrežte. Pozor si dávajte na choroby... Pandorea má veľmi silný a zdravý rast, takže ju vo všeobecnosti nenapádajú veľmi škodci či choroby. Ak vám však začne chradnúť, príčinou môžu byť koreňové hlístovce, ktoré požierajú korene rastliny. Príčinou môže byť zlá poloha, prípadne nesprávna starostlivosť, akú potrebujú. Vyvarujte sa nepravidelnému zalievaniu, a to najmä preschnutiu alebo opačnému extrému - premokreniu. Príznakom takýchto zmien na rastline sú okrem spomalenia rastu aj ovisnuté, do seba stočené, žltnúce listy. Ak sú príčinou chradnutia rastliny hlístovce, vysaďte k rastline aksamietnice. Tie uvoľňujú do pôdy látku, ktorá ich odrádza. Rozmnoženie je možné, a to z čerstvého semena na jar, pomocou odrezkov z vyzretých stoniek alebo prostredníctvom poliehania (odkopkov) v lete. Viete, že: Pandorea dostala svoj názov podľa Pandory z gréckej mytológie, ktorá otvorila svoju skrinku s domnelými darmi pre ľudstvo? Podobne ako mala ona svoju (pandorinu) skrinku ako zdroj semeniska zla, aj pandorea tvorí kapsule s nespočetným množstvom semien, ktoré sa uvoľnia po jej otvorení.   Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
13.7.2017 viac »
Netopieria rastlina V obchodoch s kvetmi, kde sa objavuje sporadicky, nájdete rastlinu s názvom Tacca chantrieri (Taka Chantrierova). Aj keď je v ponuke už niekoľko rokov, patrí medzi pomerne nové a neznáme druhy. Je výnimočná svojimi kvetmi. Vďaka nim aj dostala táto rastlina ľudový názov "netopieria rastlina", "čierna netopierka".       Rod Tacca zahŕňa necelých 20 druhov, ktoré pochádzajú z rôznych tropických oblastí sveta. Nájdete ich v Južnej Amerike, v rovníkových oblastiach Afriky, ale aj v severnej Austrálii či juhovýchodnej Ázii. Dokonca rastie aj na tropických ostrovoch v Tichom oceáne. Všetky druhy okrem netypických kvetov charakterizuje morfológia rastliny. Rastlinu tvorí prízemná ružica jednoduchých ale zato pomerne veľkých listov elipsovitého tvaru s dlhými stopkami sviežej zelenej farby, ktoré vekom stmavnú. Jednotlivé druhy sa od seba líšia jednak svojim pôvodom ale na prvý pohľad najmä farbou kvetov. Kvety sú pomerne veľké, takmer čierne (skôr však tmavohnedé), do okolíka usporiadané. "Kvety" tvoria tmavo hnedé listene, ktoré svojím tvarom pripomínajú letiaceho netopiera. Ich priečna dĺžka je až 12 centimetrov a pravé kvety, ktoré nájdete na "nitkách", ktoré môžu dosahovať až 28 centimetrov. Tie sú rozložené v priestore do okolíka. Svojím tvarom kvetenstvá tak-trochu pôsobia aj ako kvety orchideí. A musíme povedať, že s orchideami má taka spoločné ešte niečo... Najznámejšie sú zo všetkých druhov dva, ktoré sú aj ponúkané v obchodoch s kvetmi. Sú to Tacca chantrieri a Tacca integrifolia. T. integrifolia sa bežne nazýva aj "biela netopierka". Tento druh je totiž veľmi podobný tomu predošlému, len jeho listene sú zafarbené na bielo. T. integrifolia je tiež aj väčšia ako T. chantrieri, dosahuje až 1,5 metra (takmer dvojnásobok veľkosti T. chantrieri, ktorý dorastá len do 60 až 90 cm.) . Druh Tacca leontopetaloides napríklad pochádza zo severnej Austrálie, Novej Quiney, rozšírená je aj na tichomorských ostrovoch Polynézie a Mikronézie a jej kvety sú krémovej farby. Ďalší druh Tacca palmata je pôvodom z Malajzie a má zase lesklé listene jasno zelenej farby. Tacca chantrierei pochádza z tropických regiónov juhovýchodnej Ázie vrátane Thajska a južnej Číny, najmä z provincie Yunnan. Sú podrastové rastliny, takže viac preferujú tieň. Ide o pomerne náročný druh, ktorý vyžaduje vysokú teplotu a vzdušnú vlhkosť s dobrou cirkuláciou vzduchu a dobrú drenáž, keďže miluje a doslova potrebuje veľa vody. Zvyčajne taky dostať v obchodoch v čase vegetácie, kedy aj nádherne rozkvitajú a kvitnú až do jesene. Taka patrí medzi náročnejšie druhy, takže nie je vhodná čo sa pestovania týka pre úplného začiatočníka. Ak býva v ponuke kvetinárstiev, tak len ako dospelá, vzrastnejšia rastlina, keďže odrastenejšie rastliny majú čo do pestovania väčšiu mieru úspešnosti ako malé. Tacca je náročná rastlina nielen na starostlivosť ako takú, ale predovšetkým na podmienky pre jej rast. Aké podmienky jej teda vytvoriť? Tacca pochádza z trópov a tvorí podrast vysokých stromov. Preto jej doprajte priestor s dostatočne vysokou teplotou bez priameho svetla. Taktiež sa vyhnite prudkému prievanu. Vyhovujúca je len mierna cirkulácia vzduchu, aby mala rastlina zabezpečený dostatok vlhkosti, ale zároveň nestála v črepníku premočená. Aj keď sú listy dostatočne pevné, mohli by sa pri vyššom pohybe vzduchu poškodiť. Pre taky je nevyhnutná ľahká, priepustná pôda - čo je alfa a omega pestovania tejto kurióznej rastliny. Pre tento účel je veľmi vhodný substrát pre orchidey. Ph by sa malo pohybovať  medzi 6,1 do 7,5.  Ak máte väčšie skúsenosti s pestovaním rastlín, môžete si namiešať aj sami svoju zmesku. Ťažká, ílovitá pôda spolu so stojatou vodou, prípadne chladom - pod 17 °C, vedú k postupnému odhnitiu a rozkladu celej rastliny. Čo sa týka zalievania, substrát by mal byť udržiavaný vlhký, nie však mokrý. Aby ste predišli premokreniu, nezabudnite vysypať na dno črepníka, ktorý by mal mať odvodňovacie otvory, štrk či poukladať črepiny. Vzhľadom k tomu, že taka rastie rýchlo pamätajte, čím viac tepla rastline doprajete (ideálna je stála teplota 20 - 23 °C), tým častejšie ju bude potrebné aj zalievať, a rastlinu možno budete musieť zialiať častejšie - maximálne však 2x do týždňa. Ak rastlinu pestujete v priestore s nižšou vlhkosťou, listy len denne roste vodou. Vždy sa presvedčte a skontrolujte pôdu, aby ste sa ubezpečili, že zachovávate rovnováhu. Take rovnako doprajte aj výživu. Na prihnojenie, ktoré sa robí zjari raz za 2-3 týždne, použite hnojivo určené pre orchidey. Hoci sú taky trváce rastliny, v zimnom období rastú predsa len trochu pomalšie. Pestujte ju pri teplote okolo 17-18 °C a nechajte povrch zeminy medzi zálievkami trochu vyschnúť. V zimnom období rastlinu nehnojte! Rovnako neumiestňujte rastlinu k výhrevnému telesu. Ako vidíte, taka naozaj patrí do rúk už skúsených pestovateľov rastlín. Napriek svojim nárokom poskytuje jeden z najzaujímavejších "zjavov" v ríši flóry. Hoci je podobná vzhľadom známejšiemu lopatkovcu (Spathiphyllum), vďaka svojim unikátnym a až desivo pôsobiacim kvetenstvám omráčia snáď každého milovníka kvetov.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
5.6.2017 viac »