Vresy (Calluna). Začínajú sa objavovať v ponuke kvetinárstiev a, pokiaľ ich už máte v záhrade vysadené, aj rozkvitať. Vresoviská sú pomerne náročné na vytvorenie, aj z dôvodu náročnosti pri pestovaní, keďže vresy aj vresovce vyžadujú prirodzene kyslú pôdu. Navyše vám váš úmysel nemusí vyjsť, tak sa vybudovanie vresoviska stáva aj finančne náročným a neúspešným. Vresy však možno pestovať aj v hrantikoch či spolu s inými sezónnymi druhmi rastlín aj v iných typoch nádob. Takto môžu prispieť k výzdobe vašich balkónov, terás, lodžií a pod. O to viac, že im neprekáža znečistené ovzdušie, ktoré je tak typické pre mestá.
Vresy môžu kvitnúť v širokej škále farieb od bielej, cez bledo ružovú, lososovú až po tmavoružovú farbu. V obchodoch sa však v posledných rokoch objavujú aj farbené vresy - zvyčajne sú v žltej, oranžovej či tmavomodrej farbe.
Vresy sa sadia na jar alebo na jeseň. Na vysadenie vresov je potrebné si vopred záhon pripraviť. V prvom rade by ste mali poznať charakter zeminy vo svojej záhrade a podľa toho ju aj upraviť. Pamätajte, že vresy milujú kyslé pôdy (ph by nemalo presahovať hodnotu 5). Ak vaša pôda obsahuje čo i len trochu vápnika, radšej ju vymeňte za humóznejšiu s dostatkom rašeliny, ihličia a dubového lístia. Pred samotnou výsadbou by mala byť zemina aj dostatočne vlhká. Rovnako vložte aj rastliny do misky s odstátou vodou, aby sa koreňové baly dostatočne napili vody. Tým výrazne zvýšite aj ujatie rastlín - ich zakorenenie. Keďže sú atraktívne svojimi farbami kvetov, múžu sa vysádzať aj počas kvitnutia. Napokon, hneď môžete vidieť, ako budú vyzerať zoskupenia rôznofarebných rastlín, a teda nemusíte čakať do budúceho roka. Po výsadbe je dobré okolie rastlín obsypať, namulčovať drvenou kôrou alebo dubovým lístím. Jednak budú rastliny chránené pred prílišným vysúšaním zeminy (takže mulč zadrží vlahu), jednak sa tým udrží vysadená plocha v bezburinnom stave. Vresy nemajú veľmi v láske okopávanie či akékoľvek narušenie povrchu zeminy. Preto by ste mali dbať o to, aby miesto, kde hodláte vresy vysadiť, bolo dôkladne odburinené. A nakoniec, aj pohľad nad takto upravený záhon či hrantik je krajší.
NA ČO PAMÄTAŤ PRI VÝSADBE A ĎALŠOM OŠETROVANÍ RASTLÍN?
- Rastliny vysádzajte s rozostupom 20 cm, prípadne podľa veľkosti rastliny
- Pri vysádzaní berte v úvahu fakt, že nerastú rýchlo a tiež sa každoročne aj zrezávajú.
- Aj keď sú vresy odolné voči suchu, po výsadbe by sa mali dostatočne hojne zaliať. Najmä, ak ste ich vysadili do nádob.
- Ak ich vysádzate do nádob, nezabúdajte na drenážnu vrstvu, je naozaj dôležitá.
- Aj keď základ vresoviska tvoria vresy a vresovce (Erica), nezabudnite aj na ďalšie kyslomilné druhy rastlín - brečtany (Hedera), zimozelene (Vinca), gaultériu (Gaultheria), ale svoje miesto si na vresovisku nájdu aj trvalky (astry, klinčeky, horce, astilby, ľubovník, hebe a pod.) či okrasné trávy (Festuca, Carex, Pennisetum). Na výber máte aj z ihličnatých druhov rastlín, najmä však zakrpatené či pôdopokryvné druhy (samozrejme, nielen tie, ale predovšetkým Rhododendron, Juniperus, Abies, Pinus). Pokiaľ už máte skúsenosti s pestovaním, môžete vyskúšať aj iné chúlostivejšie druhy či rarity.
- Pamätajte, že nosnou časťou vresoviska sú vresy a vresovce. S ostatnými, vyššie menovanými druhmi by sa to nemalo pri výsadbe preháňať.
- Rastliny vysádzajte o niečo hlbšie, ako boli dopestované v črepníku. Lepšie a najmä rýchlejšie sa zakorenia.
- Okrem mulčovacej kôry možno použiť aj drevo. Ideálne sú drevene podvaly, samorasty, čiastočne zvetrané pne či kmene ihličnatých druhov stromov. Inšpirovať sa môžete prírodou.
- Každoročné zrezávanie vresov napomáha k ich zhustnutiu a bohatšiemu kvitnutiu. Vykonáva sa po odkvitnutí neskoro na jeseň.
