Že ste ešte o madagaskarskom jazmíne nič nepočuli? Verte či nie, mnohí z vás ho určite doma pestujú. Ak to chcete s pestovaním vyskúšať aj vy, čítajte ďalej...

Vencovec kvetnatý patrí pre svoje biele kvety usporiadané do súkvetia veľmi obľúbenou interiérovou rastlinou. Jeho pestovanie si však vyžaduje skúsenosti a patrí na pestovanie medzi obtiažne druhy. Ako sa o rastlinu postarať, aby ste sa mohli tešiť z tejto výnimočnej izbovej rastliny?

Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda), tiež známy ako Madagaskarský jazmín, je popínavá rastlina cenená pre zhluky lievikovitých, intenzívne - po jazmíne voňajúcich bielych kvetov, súkvetí, okolíkov ( ktoré dokážu kvitnúť aj niekoľko týždňov a ktoré sú mimochodom aj veľmi obľúbené do svadobných kytíc) a atraktívne kožovité listy tmavozelenej farby. Výhony, ktoré dosahujú (ak nie sú upravené, skracované) 2,5 metra až 9 metrov, sa ovíjajú okolo podpery vo forme obruče v rôznych tvaroch alebo mriežky na treláži. Vencovec je známa interiérová rastlina, ktorá však nie je veľmi vhodná pre začiatočníkov. Aby sa jej darilo a najmä aby zakvitla aj po iné roky, musí mať vhodné podmienky, a to sa nezaobíde bez potrebných znalostí a zručností. V krajinách s teplejšou klímou sa dá pestovať aj v záhrade ako u nás napríklad brečtan (Hedera) či pavinič (Parthenocissus). Zdomácnelý názov "Madagaskarský jazmín" dostal vencovec jednak podľa miesta pôvodu (Madagaskar, ale nájdete ho rásť aj v Indonézii, Peru či v južných oblastiach Číny) a jednak podľa kvetov, ktoré intenzívne voňajú a pripomínajú jazmín. Vo voľnej prírode jeho kvety patria do "jedálnička" kráľa medzi motýľmi, monarchu sťahovavého, ktorého vábi práve ich omamná vôňa. Stephanotis je fotoperiodicky citlivý, takže je možné zmeniť obdobie kvitnutia (prirodzene kvitne v lete) aj v tomto zimnom období. Pestuje sa podobne ako voskovka (Hoya)

Najideálnejšie pre umiestnenie vencovca je miesto dobre osvetlené ale chránené pred priamym slnečným žiarením s množstvom cirkulovaného vzduchu. Rastlinu už ďalej nepremiestňujte, inak kvetné púčiky a aj listy opadnú. Vencovec preferuje teploty 22º Celzia a vyššie, počas noci nižšie, nie však menej ako 18º C. Počas zimného odpočinku mu však postačia teploty medzi 12 až 16º C. Dodržať nízke teploty je dôležité, aby ste zamedzili prípadným škodcom udomácniť sa na vašom vencovci. Prikurovanie nie je potrebné aj z toho dôvodu, že je nízka hladina svetla a rastlina v tomto období ani nerastie. Tomu je, samozrejme, potrebné prispôsobiť aj ostatné podmienky, najmä vlahu. Vencovcu postačí v zimnom období suchšia zemina a zalievame až po predchádzajúcom preschnutí vrchnej vrstvy zeminy. V ostatnom období roka rastline vyhovuje zemina rovnomerne prevlhčená, ak to jasné a slnečné počasie dovoľuje, zalievajte hojne. Zároveň sa však vyhnite premokreniu - črepník by nikdy nemal stáť v miske s vodou. Rastlina počas vegetávie obľubuje rosenie vodou.

Aby mohol vencovec dobre rásť, základ je vhodná zemina, v ktorej rastlina rastie. Najvhodnejšia je humusová alebo na humus bohatá zemina, ktorá dobre prepúšťa vodu (nezabudnite aj na drenáž v kvetináči). Ak máte už skúsenosti s pestovaním náročnejších druhov rastlín, môžete vymeniť rašelinu, v ktorej býva väčšina predávaných izbových rastlín predávaná. Pre namiešanie novej zmesi použite rovnaký diel pre hlinu, piesok, rašelinník a listovku. Rastliny presádzame častejšie len v prvých rokoch, keď sú malé. Presádzame ich vtedy každý rok do črepníka o 1 veľkosť väčšieho ako bol ten predošlý. Vekom rastliny však už nie je potrebné časté presádzanie, a aj to už len meníme vrchnú vrstvu zeminy.

Nech bude však zemina sebelepšia, prihnojovanie nič nenahradí. Preto prihnojujte rastliny s polovičnou dávkou bežného hnojiva pre rastliny ozdobné kvetom, a to každé 2 týždne v období od jari do jesene. V zimnom období a v čase, keď rastlina nekvitne, hnojenie nie je potrebné. Zároveň neumiestňujte vencovec do blízkosti obocia, ktoré prepúšťa do ovzdušia etylén.

Ak sa vášmu vencovcu darí a pravidelne a spoľahlivo kvitne, môžete si ho skúsiť aj namnožiť. Vencovec rozmnožujeme odrezkami, a to najmä v období od apríla do júna. V tomto období odrezky zakoreňujú najspoľahlivejšie. Postup je veľmi jednoduchý. Na množenie použite vyzreté, pevné výhonky, bez kvetov. Odrezky by mali mať 10 cm s 2 až 5 uzlami listov. Spodná časť každého odrezka by mala byť čo najšikmejšia, aby sa odrezky čo najrýchlejšie zakorenili. Na zakoreňovanie použite zmes piesku a zeminy bez obsahu rašeliny. Pre zvýšenie zakorenenia nádoby s napichanými odrezkami umiestnite do fóliového vrezka a umiestnite ich na svetlé miesto mimo priameho slnečného osvetlenia. Môžete vyskúšať aj množenie semenami. Je však na rozdiel od rezkovania zdĺhavé a robí sa výľučne na jar.

K bežnej starostlivosti o vencovec patrí pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov. Nenechávajte však na rastline ani zblednuté či zožtnuté listy, ktoré mäžu byť ohniskom výskytu škodcov. Vencovec je náchylný na roztočce (prílišne sucho), vošky (prílišné teplo najmä počas zimy) a červce a štítničky (nájdete ich v pazuchách listov, všeobecne na ťažko dostupných miestach, ktoré nám tak sťažujú ich odstránenie). Rovnako aj zrezávanie patrí k bežnej údržbe. Vykonáva sa skoro na jar. Zrežte všetky bezlisté výhonky, výhonky rastúce nepravidelne a slabo. Olistené výhonky rastúce mimo oporu je vhodné k nej priviazať, čím vencovec získa opäť pekný, upravený vzhľad.

Ako sme už vyššie naznačili, okrem uschnutých kvetov odstraňujte z rastliny aj zožltnuté listy. Práve na nich sa dokážu udržať nevítaní škodci. Listy môžu zožltnúť aj z nedostatku svetla (presuňte rastlinu na svetlejšie miesto), v kombinácii priveľa vody a chladu (nechajte zeminu v črepníku trochu preschnúť a nabudúce zalievajte radšej opatrnejšie), listy zožltnú aj po zalievaní tvrdou vodou (vodu na zalievanie prevarte, nechajte prirodzene vychladnúť a potom zlejte) alebo spolupôsobením škodcov.

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!

 

 

Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved