Pravá amarylka

PDF Tlačiť E-mail

Zornice všemožných farieb sú v ponuke kvetinárstiev od zimy, dokonca aj teraz ich nájdete nakvitnuté. Mnohé sú však označované ako amarylky, aj keď sú to zornice. Keďže zmätok v ich rozoznávaní pretrváva aj naďalej, rozhodli sme sa uviesť veci na pravú mieru. Poznáte rozdiely medzi amarylkami a zornicami?

 

 


Zornica aj Amarylka sú dva rôzne rody, patriace do tej istej čeľade Amaryllidaceae (amarylkovité). Do tej istej čeľade patrí napríklad aj klívia Clivia miniata, ozdobný cesnak Allium gigantea, agapant Agapanthus africanus, srdcovec Eucharis grandiflora, nerina Nerine bowdenii, skadoxus Scadoxus multiflorus a mnoho iných).



Amaryllis je rod domáci v provincii Western Cape v Južnej Afrike, od údolia rieky Olifants v Krugrovom Národnom Parku po mesto Knysna, kde ju možno nájsť na nižších svahoch na vlhkých miestach s piesočnatou pôdou. Tento druh je však široko kultivovaný a populárny pre svoje voňavé kvety aj v iných oblastiach. Dokonca, v niektorých je už naturalizovaná: napr. na Korzike, Portugalsku, Azoroch, Madeire, Kanárskych ostrovoch, Zaire, Ascensione (letecky na polceste medzi Angolou a Brazíliou), v Austrálii, Novom Zélande, Mexiku, Kube, Haiti, Dominikánskej republike, Chile, Kalifornii, Texase, Louisiane a na Ostrove Robinsona Crusoa. Amaryllis belladonna (Amarylka prenádherná) je jedným z dvoch druhov rodu amarylka, tým druhým druhom je Amaryllis paradisicola.

Hippeastrum hyb. (Zornica) má pôvod v tropických a subtropických oblastiach Strednej a Južnej Ameriky, teda ju nájdete rásť v Peru, Brazílii, v Mexiku a v karibskej oblasti.


AKÉ SÚ ROZDIELY MEDZI NIMI?

- O prvom sme sa už zmienili vyššie: aj keď patria do jednej a tej istej čeľade Amarylkovité, ich pôvod je rozdielny. Pôvod zornice je v Strednej a Južnej Amerike, pričom amarylka (myslíme botanický Amaryllis) má domov v južných oblastiach Afriky.

- Kým amaryliek sú 2 druhy (A. belladonna - amarylka prenádherná a A. paradisicola), zorníc je až 90 druhov a obrovské množstvo (vyše 600) hybridov.

- Zornica kvitne od zimy (rýchlené cibule) až do jari. Amarylka by v našich zemepisných šírkach kvitla na jeseň. V domácich podmienkach (myslí sa tým na južnej pologuli Zeme) kvitne však v období marca, preto má aj pomenovanie "March Lily" - marcová ľalia.

- Kvetná stonka zornice je dutá, kým kvetná stonka amarylky je plná.

- Kvety zornice vyrastajú ako prvé, listy vyrastajú už počas alebo tesne po odkvitnutí, avšak stonka amarylky je v čase kvitnutia už bez listov.

- Životný cyklus zornice je najprv vykvitnúť a potom alebo súbežne s kvitnutím vytvoriť listy. U amarylky je to naopak: najprv sa tvoria listy, aby bola cibuľa dostatočne zásobená živinami a až potom, keď listy odumrú, začne kvitnúť.

- Súkvetie zornice je tvorené 1,2,3, nanajvýš však až 5 kvetmi na 1 stonke s priemerom až 15 cm, ktoré navyše nijako zvlášť nevoňajú. Súkvetie amarylky môže mať 6 až 12 kvetov s priemerom iba okolo 7 cm. Kvety amarylky voňajú.

- Kvety amarylky sa viac ponášajú na ľalie (preto aj anglický názov "naked lady LILY" - "nahá slečna ľalia", pričom označenie "nahá slečna" je odvodené práve od skutočnosti, že v období kvitnutia je rastlina bez listov.).

- Kvety zornice sú v rôznych farbách, od bielej, krémovej, cez ružovú až po červenú či tmavo červenú, nezriedka bývajú aj dvojfarebné. Kvety amaryliek sú len ružovej, nanajvýš tie vzácnejšie, bielej farby.

- Listy amarylky sú užšie ako u zornice, stonky zase o dosť dlhšie (vysoké až 1 meter) ako u zornice.

- Amarylka sa zvyčajne pestuje vonku v záhradách, ide o záhradnú rastlinu. Môže sa tiež pestovať aj v kvetináči na terase. Na pestovanie vo vnútri a najmä v oblastiach od rovníka vyššie je však nevhodná. Zornica sa pestuje predovšetkým v interiéri. Von do záhrady sa vykladá len počas vegetácie, keď je už olistená. Vďaka letneniu načerpáva potrebné živiny.


AKÝ JE ŽIVOTNÝ CYKLUS AMARYLKY?

Keďže ide o rastlinu, ktorá bežne rastie na južnej pologuli, ďalej budeme popisovať cyklus vzhľadom na tamojšie podmienky. Amarylky sú geofyt (typ rastlín, ktorých obnovovacie orgány - cibule prežívajú počas nepriaznivých ročných období pod zemou). Cibule o priemere 10 cm sa zvyknú sadiť koncom jesene (u nás je to koniec jari), najlepšie do zhlukov. Cibule je možné a dokonca lepšie pestovať na jednom mieste aj niekoľko rokov. Inak, pri častom presádzaní, prestanú kvitnúť. Bežne sa sadia do hĺbky ako u nás zornice, a to v oblastiach, kde zimné teploty dosahujú cca 9 ºC. Hĺbka však z väčšej miery závisí od miesta, kde sa amarylka pestuje. Pokiaľ sa napríklad amarylka pestuje v oblastiach s tuhšou zimou (okolo 0 ºC), je nutné ju vysadiť hlbšie, cca 12,5 cm, a ešte navrstviť mulčom, tak ako je to bežné aj u nás.

Z cibúľ o priemere asi 8-10 cm začínajú počas zimy (u nás je to leto) vyrastať v prízemnej ružici remeňovité listy. Zimné podmienky sú na južnej pologuli spojené s výdatnými dažďami, ktoré zabezpečujú pre vegetáciu dostatok vlahy. V tomto období sú teploty okolo 14 ºC, v neskoršom období stúpnu na 18 až 24 ºC. Vtedy, koncom zimy, listy odumrú, zatiahnu sa do cibule. Záhony s vysadenými amarylkami by sa nemali zalievať až do chvíle, keď sa objavia kvety. V predjarí, zhruba v marci, vyrašia kvetné stonky vysoké 50 až 70 cm, ktoré každá nesú po 6 až 12 kvetov nálevkovitého tvaru a ružovej (prípadne aj bielej) farby a sladkej vône. Amarylky patria medzi druhy cibulovín, ktoré kvitnú až pri pomerne veľkej cibule (aspoň 18 cm v najširšom obvode). Začínajú kvitnúť v marci (u nás je však už neskoré leto, jeseň, hlavné obdobie kvitnutia je totiž na naše pomery september až november). Kvety rozkvitajú postupne a vydržia kvitnúť 6–8 týždňov. Amarylky sa pestujú ako záhonové rastliny, prípadne, je možné ich vysadiť aj do nádob. Najlepšie však je vysadiť ich pod kríky nižšieho vzrastu, kde môžu cibule po zatiahnutí listov vyzrieť.

Po odkvitnutí v lete (u nás neskorá jeseň) stonky uschnú a nastáva u amarylky vegetačný pokoj. Aby nanovo vyrástla, potrebuje amarylka teplo a sucho. Ak patríte k verným návštevníkom našej webstránky, isto si pamätáte, že niektoré druhy (napr. Boophane) dokonca vyžadujú na naše pomery dosť drastické "zimovanie" (aby vykvitli, musia byť staré listy vypálené ohňom). Amarylke "stačia" vysoké teploty a najmä sucho.

Keďže amarylka nemá rada zmeny, rozmnožuje sa delením len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné. V opačnom prípade prestáva kvitnúť po dobu aj niekoľkých rokov.


Ak ste niekedy narazili v obchodoch na amarylku, vedzte, že sa najskôr jedná o zornicu. Ak však budete mať šťastie a naďabíte na pravú amarylku prenádhernú (zvyčajne na výstavách Flóra, ale skôr v Čechách, je možné amarylku naozaj zakúpiť), poriadne si rozmyslite, či si cibuľu aj kúpite. Jej pestovanie sa zdá byť jednoduché. Problém vznikne pri pestovaní v našich zemepisných končinách. V čom tkvie?

Problémy s pestovaním amarylky v našich zemepisných šírkach:

Problémy súvisia najmä s teplotou, ktorá je optimálna pre pestovanie amaryliek práve v oblastiach na južnej pologuli. S teplotou súvisí aj dĺžka dňa. V našich podmienkach sa nedá amarylky pestovať celoročne vonku na záhone, teda aj počas zimy, keď je teplota u nás výrazne pod nulou. Nepomôže ani presádzanie amarylky. Ako sme uviedli vyššie, neznášajú zmeny a prestanú kvitnúť. Možno ich pestovať v črepníku, ale kým začne amarylka kvitnúť, musí mať pre svoj rast optimálne podmienky, čo sa nie vždy dá dosiahnuť.

Veľkým problémom je najmä dodržať u amarylky vegetačný kľud, ktorý vychádza v našich podmienkach v období neskorej jesene po odkvitnutí, keď cibule potrebujú sucho a veľké teplo. Pritom u nás sú teploty oveľa nižšie a začínajú sa vyskytovať prvé dažde. Aj v čase ich rastu, v zime, keď je u nás leto, potrebujú zvýšenú zálievku. Navyše, v tomto období amarylka nevyžaduje pre rast také vysoké teploty, pre rast je celkom postačí teplota okolo 14 ºC. Amarylka sa nedá ani oklamať, aby ste ju pestovali od jari ako iné rastliny.

Amarylky majú nádherné súkvetia voňavých kvetov, avšak u nás ich nie je možné s úspechom korunovaným práve kvitnutím pestovať.

 

Ak vás pravá amarylka očarila, môžete sa pridať do verejnej skupiny na Facebooku.

 

 

Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 23 tisíc!


 

 

Copyright © 2016, HOYA, s.r.o. All rights reserved

 
Rady a tipy všetky články
Netopieria rastlina V obchodoch s kvetmi, kde sa objavuje sporadicky, nájdete rastlinu s názvom Tacca chantrieri (Taka Chantrierova). Aj keď je v ponuke už niekoľko rokov, patrí medzi pomerne nové a neznáme druhy. Je výnimočná svojimi kvetmi. Vďaka nim aj dostala táto rastlina ľudový názov "netopieria rastlina", "čierna netopierka".       Rod Tacca zahŕňa necelých 20 druhov, ktoré pochádzajú z rôznych tropických oblastí sveta. Nájdete ich v Južnej Amerike, v rovníkových oblastiach Afriky, ale aj v severnej Austrálii či juhovýchodnej Ázii. Dokonca rastie aj na tropických ostrovoch v Tichom oceáne. Všetky druhy okrem netypických kvetov charakterizuje morfológia rastliny. Rastlinu tvorí prízemná ružica jednoduchých ale zato pomerne veľkých listov elipsovitého tvaru s dlhými stopkami sviežej zelenej farby, ktoré vekom stmavnú. Jednotlivé druhy sa od seba líšia jednak svojim pôvodom ale na prvý pohľad najmä farbou kvetov. Kvety sú pomerne veľké, takmer čierne (skôr však tmavohnedé), do okolíka usporiadané. "Kvety" tvoria tmavo hnedé listene, ktoré svojím tvarom pripomínajú letiaceho netopiera. Ich priečna dĺžka je až 12 centimetrov a pravé kvety, ktoré nájdete na "nitkách", ktoré môžu dosahovať až 28 centimetrov. Tie sú rozložené v priestore do okolíka. Svojím tvarom kvetenstvá tak-trochu pôsobia aj ako kvety orchideí. A musíme povedať, že s orchideami má taka spoločné ešte niečo... Najznámejšie sú zo všetkých druhov dva, ktoré sú aj ponúkané v obchodoch s kvetmi. Sú to Tacca chantrieri a Tacca integrifolia. T. integrifolia sa bežne nazýva aj "biela netopierka". Tento druh je totiž veľmi podobný tomu predošlému, len jeho listene sú zafarbené na bielo. T. integrifolia je tiež aj väčšia ako T. chantrieri, dosahuje až 1,5 metra (takmer dvojnásobok veľkosti T. chantrieri, ktorý dorastá len do 60 až 90 cm.) . Druh Tacca leontopetaloides napríklad pochádza zo severnej Austrálie, Novej Quiney, rozšírená je aj na tichomorských ostrovoch Polynézie a Mikronézie a jej kvety sú krémovej farby. Ďalší druh Tacca palmata je pôvodom z Malajzie a má zase lesklé listene jasno zelenej farby. Tacca chantrierei pochádza z tropických regiónov juhovýchodnej Ázie vrátane Thajska a južnej Číny, najmä z provincie Yunnan. Sú podrastové rastliny, takže viac preferujú tieň. Ide o pomerne náročný druh, ktorý vyžaduje vysokú teplotu a vzdušnú vlhkosť s dobrou cirkuláciou vzduchu a dobrú drenáž, keďže miluje a doslova potrebuje veľa vody. Zvyčajne taky dostať v obchodoch v čase vegetácie, kedy aj nádherne rozkvitajú a kvitnú až do jesene. Taka patrí medzi náročnejšie druhy, takže nie je vhodná čo sa pestovania týka pre úplného začiatočníka. Ak býva v ponuke kvetinárstiev, tak len ako dospelá, vzrastnejšia rastlina, keďže odrastenejšie rastliny majú čo do pestovania väčšiu mieru úspešnosti ako malé. Tacca je náročná rastlina nielen na starostlivosť ako takú, ale predovšetkým na podmienky pre jej rast. Aké podmienky jej teda vytvoriť? Tacca pochádza z trópov a tvorí podrast vysokých stromov. Preto jej doprajte priestor s dostatočne vysokou teplotou bez priameho svetla. Taktiež sa vyhnite prudkému prievanu. Vyhovujúca je len mierna cirkulácia vzduchu, aby mala rastlina zabezpečený dostatok vlhkosti, ale zároveň nestála v črepníku premočená. Aj keď sú listy dostatočne pevné, mohli by sa pri vyššom pohybe vzduchu poškodiť. Pre taky je nevyhnutná ľahká, priepustná pôda - čo je alfa a omega pestovania tejto kurióznej rastliny. Pre tento účel je veľmi vhodný substrát pre orchidey. Ph by sa malo pohybovať  medzi 6,1 do 7,5.  Ak máte väčšie skúsenosti s pestovaním rastlín, môžete si namiešať aj sami svoju zmesku. Ťažká, ílovitá pôda spolu so stojatou vodou, prípadne chladom - pod 17 °C, vedú k postupnému odhnitiu a rozkladu celej rastliny. Čo sa týka zalievania, substrát by mal byť udržiavaný vlhký, nie však mokrý. Aby ste predišli premokreniu, nezabudnite vysypať na dno črepníka, ktorý by mal mať odvodňovacie otvory, štrk či poukladať črepiny. Vzhľadom k tomu, že taka rastie rýchlo pamätajte, čím viac tepla rastline doprajete (ideálna je stála teplota 20 - 23 °C), tým častejšie ju bude potrebné aj zalievať, a rastlinu možno budete musieť zialiať častejšie - maximálne však 2x do týždňa. Ak rastlinu pestujete v priestore s nižšou vlhkosťou, listy len denne roste vodou. Vždy sa presvedčte a skontrolujte pôdu, aby ste sa ubezpečili, že zachovávate rovnováhu. Take rovnako doprajte aj výživu. Na prihnojenie, ktoré sa robí zjari raz za 2-3 týždne, použite hnojivo určené pre orchidey. Hoci sú taky trváce rastliny, v zimnom období rastú predsa len trochu pomalšie. Pestujte ju pri teplote okolo 17-18 °C a nechajte povrch zeminy medzi zálievkami trochu vyschnúť. V zimnom období rastlinu nehnojte! Rovnako neumiestňujte rastlinu k výhrevnému telesu. Ako vidíte, taka naozaj patrí do rúk už skúsených pestovateľov rastlín. Napriek svojim nárokom poskytuje jeden z najzaujímavejších "zjavov" v ríši flóry. Hoci je podobná vzhľadom známejšiemu lopatkovcu (Spathiphyllum), vďaka svojim unikátnym a až desivo pôsobiacim kvetenstvám omráčia snáď každého milovníka kvetov.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
5.6.2017 viac »
KVET VYSTAVY FLORA BRATISLAVA 2017 Tak ako po iné minulé roky, aj tento rok už po 38. krát otvára svoje brány areál výstaviska Incheba Expo všetkým milovníkom flóry a záhradníčenia na medzinárodnej výstave kvetov a zahradníctva Flóra Bratislava 2017. Čo môžete na výstave obdivovať? Obrovské množstvo kvetov, interiérových či záhradných rastlín, aranžmány, expozície malých či veľkých bonsajov, kaktusov, semien... predstaví sa tu viac ako 150 vystavovateľov a predajcov zo Slovenska, Česka, Talianska, Holandska, Francúzska, Poľska a Maďarska. Svoje miesto si na ploche 11 000 metrov² však nájdu aj záhradkári - aby si prezreli záhradnú mechanizáciu, náradie, záhradný nábytok, ako aj ďalší tovar určený do záhrady, či spojený s kvetmi a záhradou. A veľa, veľa kvetov, ktoré si môžete aj priamo na výstave zakúpiť. Ak máte záujem o floristiku, tento rok je na programe výsostne kráľovská téma. Tohtoročná výstava sa totiž nesie v duchu osláv tristého výročia narodenia Márie Terézie. Keďže "Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska", ako znie celý jej titul, sa narodila 13. mája roku 1717, tohto roku si pripomíname už tristé výročie jej narodenia. Jej význam je nedozierny - Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, okrem toho podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu s najschopnejších panovníkov vtedajšej doby a dokonca aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najschopnejších panovníkov Habsburského rodu. Svojmu manželovi, Františkovi I. Lotrinskému porodila až 16 detí, z ktorých najvýznamnejší boli Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár a Leopold II. O jej vzdelanosti hovorí fakt, že hovorila plynulo taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky. Expozícia vytvorená pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie.   Akiste sa už neviete dočkať, aký je tohtoročný Kvet Flóry Bratislava 2017. Je ním stračonôžka - Delphinium, ako znie jej latinský odborný názov. Ide o trvalku kvitnúcu v letnom období. Pôvodné druhy pochádzajú z Európy a Ázie, ale rásť ich nájdete aj v severných oblastiach tropickej Afriky. Kvety, súkvetia sú pomerne dlhé, vzpriamené, usporiadané v strapcoch alebo metlinách. Samotné kvety sú súmerné, jednoduché ale aj pln, s ostrohou. Sú modrej, fialovej bielej a ružovej farby. V záhradách kvitnú od júna až júla po celé leto. Poznáme až 300 druhov (jeden z nich, Delphinium oxysepalum - Stračonôžka tatranská nájdete aj vo Vysokých Tatrách). Známe a cenené ako rezané kvety sú druhy D.x cultorum, D. 'Pacific' a D. x belladonna a množstvo ich farebných variet.   Autorom návrhu a celej realizácie expozície je atelíér Róbert Bartolen v Nitre. Na vytvorenie celej expozície bolo použitých 2500 kusov týchto prenádherných kvetov, ktoré sme mohli tiež obdivovať aj v kyticiach pri nedávnej voľbe MISS SLOVENSKO 2017.   Stračonôžky ako záhradné rastliny majú rady veľa svetla, nie však priamo úpal a výživnejšie vlhké pôdy. Kedže ide vzrastom o vysoký druh, je vhodné porasty priväzovať k opore. Inak veľmi ľahko políhajú, najmä vo veterných polohách. Veľmi ľahko sa pestujú a ak si budete chcieť rastliny namnožiť, môžete tak učiniť na jar delením, semenom alebo koreäovými odrezkami. Vysádzajte ich samostatne viacero farieb, ale pekne vyniknú aj spolu s inými trvalkami.       Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 30 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
4.5.2017 viac »
Kedy sa rastliny presádzajú? Spôsob, ako presádzať rastliny do väčších kvetináčov, môže byť viacerým milovníkom flóry už zrejmý. Ako sa však spoznáte na prvý pohľad na rastline, že presadenie je nanajvýš potrebné? Izbové rastliny, pokiaľ majú dostatok tepla, svetla a dostatočnú zálievku, rastú pomerne rýchlo. Vo veľmi dobrých podmienkach môžu rásť dokonca tak intenzívne, že skôr či neskôr ich budete musieť presadiť do väčších kvetináčov. Rastliny (bez rozdielu druhu) však už samé dokážu naznačiť potrebu presadiť. Ak ich necháte nepresadené, čoskoro to bude na nich aj poznať. Vyzerajú nezdravo, nezriedka je badať na takých rastlinách aj výskyt škodcov a chorôb. Ak sa starostlivosť zanedbá, mnohokrát im už nepomôže ani akýkoľvek pokus o ich záchranu. Ako takýmto stavom predchádzať? Včasnému presadeniu rastlín. Ako teda spoznáte, že je už najvyšší čas? - V prvom rade to vidieť na rastline. Aj keď môže na prvý pohľad vyzerať pekne husto, v podstate prestáva rásť. (Vidno to najmä u priesad letničiek, muškátov či iných záhradných druhov, ktoré by sa mali po zakúpení čo najskôr presadiť do koncových (väčších) nádob, hrantov a podobne.) Jej nové prírastky sú akoby zakrpatené, pri pestrofarebných druhoch nevyfarbené a bledé. Je to znak, že korene už nemajú v zemi dostatok miesta a najmä nemajú zeminu, ktorá im poskytuje živiny. Teda, korene už vyplnili celý kvetináč a nie je v ňom dostatok zeminy pre zdravý vývoj rastliny. - Ak rastlina rýchlo vedne, neznamená to, že je potrebné častejšie zalievať. Je to príznak, (ako sme opísali vyššie), že korene vyplnili kvetináč, takže aj keď zalejete, voda v podstate len prejde črepníkom ako cez sito. Nepomôže, keď postavíte črepník do podmisky a necháte, nech si sama rastlina načerpá vodu. V tomto prípade ju len zbytočne vystavujete nebezpečenstvu vzniku preliatia a tým aj hniloby. - Ak si nie ste istí, či sa vašich rastlín týkajú prvé dva prípady, u tretieho si môžete byť celkom istí. Je to kontrola prekorenenia. Obyčajne už cez odtokové otvory vyrastajúce korene predznamenávajú ubúdajúce množstvo zeminy v črepníku. Ďalším príznakom bývajú zdeformované umelohmotné kvetináče. Aj pohľad zvrchu na zem v črepníku napovedá, že zemina je ťažká. Voda ňou len problematicky prechádza a ak aj prejde, tak rýchlo odtečie na dno či mimo kvetináča do podmisky. Ak však rastlinu z črepníka vyberiete a vidíte korene vinúce sa po obvode črepníka, ktoré navyše začínajú mať hnedastý odtieň, je to znak neodkladať vec na neskôr, konať rýchlo a rastlinu presadiť. Najbezpečnejšie stav však zistíte, keď koreňovú sústavu skontrolujete sami. Stačí rastlinu vybrať z črepníka a takto si prezrieť korene. Urobiť tak môžete 2 spôsobmi: a.) Jemným stlačením kvetináča po stranách, ktorým dostanete medzi steny kvetináča a korene vzduch. Ten vám pomôže pri vyberaní rastliny. Pomôcť vytlačeniu rastliny z črepníka si môžete aj stlačením kvetináča zospodu. Kvetináč však stláčajte jemne, aby ste nepoškodili či už korene alebo listy či vetvičky rastliny. b.) Ak sa vám nedá vybrať rastlinu z črepníka jemným spôsobom, je potrebné prejsť k tomu hrubšiemu. Zoberte si nôž s dlhou čepeľou. Zasuňte ho medzi stenu kvetináča a koreňový bal. postupne pomalým zarezávaním sa medzi kvetináč a korene prejdite celým obvodom kvetináča. Koreňový bal by mal byť už uvoľnený a rastlina aj sama vypadne z kvetináča. Ak by ani to nepomohlo, skontrolujte, či zospodu neprerastá cez odtokové dierky. Kvetináč stlačte zospodu, ako sme uviedli v prvom prípade. Vždy sa snaže vyberať rastlinu z kvetináča bez poškodenia koreňov. Niektoré druhy či skupiny rastlín porušenie koreňov nemusia znášať. Iným naopak pomôžete v prekoreňovaním novým substrátom. Avšak VŽDY aspoň 24 hodín pred tým, ako sa chystáte vybrať rastlinu, či už sa chystáte len skontrolovať korene, alebo idete rastlinu presadiť, kvetináč ponorte do väčšej nádoby s vodou, aby sa rastlina dostatočne napila. Tým sa aj korene samé uvolnia od črepníka a vy budete môcť bez problémov či následných dôsledkov rastlinu vybrať a presadiť.   Chcete byť informovaní o nových príspevkoch ohľadom pestovania rastlín? Staňte sa našimi fanúšikmi na Facebooku. Je nás už vyše 27 tisíc!     Copyright © 2017, HOYA, s.r.o. All rights reserved
19.4.2017 viac »